Bohato kvitnúce oranžové chryzantémy v nádobe dokážu na jeseň oživiť záhradu, terasu aj balkón. Zdroj foto: Depositphotos
Ak premýšľate, ako pestovať chryzantémy, rozhoduje najmä výber vhodnej rastliny, dostatok slnka, priepustná pôda a správne zazimovanie.
Na jeseň majú v záhrade výnimočné postavenie. V čase, keď mnohé trvalky ukončujú sezónu a letničky už majú najlepšie obdobie za sebou, chryzantémy sa menia na farebné gule obsypané kvetmi. Niektoré sú žiarivo žlté, ďalšie biele, ružové, oranžové, vínové či sýtofialové. A rozdiely sa nekončia pri farbe – kvety môžu pripomínať sedmokrásky, malé brmbolce, rozstrapatené gule alebo dokonca pavúky.
Práve jesenné kvitnutie je dôvodom, prečo patria medzi stálice našich záhrad, balkónov a terás. Lenže rastlina kúpená na jeseň v kvetináči a záhradná trvalka nemusia mať rovnaké vlastnosti. Ak teda chcete vedieť, ako pestovať chryzantémy tak, aby ste sa z nich netešili iba niekoľko týždňov, začnite už pri ich výbere.
Chryzantémy sa pestujú ako sezónne rastliny aj ako trvalky. Prvé sú ideálne do nádob, jesenných dekorácií či na rez. Odolné záhradné kultivary dokážu pri vhodných podmienkach zostať na rovnakom mieste niekoľko rokov. Trvalkové chryzantémy majú spravidla lepšie vyvinutú koreňovú sústavu a sú odolnejšie voči nízkym teplotám. Ani pri nich však nemožno predpokladať, že každý kultivar zvládne každú zimu rovnako dobre.
Dôležitý je aj termín kvitnutia. Do chladnejších oblastí sú praktickejšie skoré až stredne skoré kultivary, ktoré začnú kvitnúť už koncom leta alebo začiatkom jesene. Neskorý kultivar síce môže vytvoriť množstvo pukov, no prvé výraznejšie mrazy môžu prísť skôr, než ukáže svoju plnú krásu. Pri nákupe sa preto nepýtajte iba: „Akú farbu chcem?“ Zaujímajte sa aj o mrazuvzdornosť, obdobie kvitnutia a o to, či ide o kultivar vhodný na dlhodobé pestovanie vonku.
Chryzantémy potrebujú svetlo. Ideálne je stanovisko, na ktoré dopadá priame slnko približne šesť až osem hodín denne. V príliš veľkom tieni sa rastliny môžu vyťahovať, byť redšie a slabšie kvitnúť.
Zároveň potrebujú miesto s dobrou cirkuláciou vzduchu. Natlačiť viacero rastlín tesne k sebe môže vyzerať efektne, ale hustý porast po daždi pomalšie vysychá. Tým sa vytvárajú priaznivejšie podmienky pre hubové ochorenia.
Rovnako dôležitá je pôda. Mala by byť úrodná, s dostatkom organickej hmoty, no zároveň priepustná. Kompost im prospeje, dlhodobé státie koreňov v premokrenej pôde však nie. Pri výsadbe preto myslite aj na to, čo sa na danom mieste deje po silnom daždi. Ak tam voda zostáva stáť, pre chryzantémy to nebude ideálne stanovisko.
Najväčší výber nádherných chryzantém ponúkajú záhradníctva na jeseň, ale z pohľadu trvalkového pestovania je výhodnejšia jarná výsadba.
Rastlina má potom celé vegetačné obdobie na vytvorenie silného koreňového systému. Do zimy vstupuje podstatne lepšie pripravená než chryzantéma vysadená krátko pred príchodom mrazov.
S výsadbou môžete začať po odznení nebezpečenstva silnejších mrazov. Výsadbová jama má byť dostatočne široká, aby ste korene nemuseli stláčať. Pôdu možno vylepšiť vyzretým kompostom.
Jesenná výsadba nie je vylúčená, najmä v teplejších oblastiach. Je však rizikovejšia, pretože rastline zostáva podstatne menej času na zakorenenie. Mladé chryzantémy potom potrebujú pred zimou dôkladnejšiu ochranu.
Jednou zo zásad, ako pestovať chryzantémy, je nenechať ich počas dlhého sucha úplne preschnúť. Ich korene sa nachádzajú pomerne plytko a nedokážu vždy čerpať vodu z hlbších vrstiev pôdy. Pozornosť venujte najmä mladým rastlinám počas horúceho leta a kvitnúcim chryzantémam počas suchej jesene.
Polievajte radšej ku koreňom než cez listy a kvety. Rastlinu zalejte výdatnejšie a potom nechajte pôdu mierne preschnúť. Neustále podmáčanie nie je riešením – pri zlej drenáži môžu korene zahnívať. Chryzantéma v nádobe potrebuje kontrolu ešte častejšie. Substrát v kvetináči vysychá oveľa rýchlejšie ako pôda v záhone, najmä počas slnečných a veterných dní.
Na jar a začiatkom leta chryzantémy intenzívne vytvárajú nové výhonky a listy. V tomto období ocenia dostatok živín. Použiť môžete kompost alebo vhodné hnojivo podľa návodu výrobcu. S intenzívnym prihnojovaním však netreba pokračovať až do jesene. V období, keď rastlina začína nasadzovať puky, by už nemala byť nútená vytvárať veľké množstvo mäkkých nových výhonkov. Jednou z možností je na jar aplikovať hnojivo s postupným uvoľňovaním. Pri bežných hnojivách sa držte odporúčaného dávkovania – viac hnojiva automaticky neznamená viac kvetov.
Kto sa učí, ako pestovať chryzantémy s množstvom kvetov, mal by poznať jednoduchú techniku zaštipovania. Keď mladé výhonky dorastú približne na 10 až 15 centimetrov, odstráňte ich konček nad hornými listami. Rastlina zareaguje vytvorením bočných výhonkov. Namiesto niekoľkých dlhých stoniek postupne vzniká kompaktnejší a hustejší krík.
Zaštipovanie možno počas jari zopakovať. Netreba ho však robiť príliš neskoro. Rastlina potrebuje dostatok času, aby po poslednom zásahu vytvorila výhonky a založila kvetné puky. Pri mnohých kultivaroch sa preto s tvarovaním končí približne v júni. Ak budete konce odstraňovať ešte v neskorom lete, môžete si nechtiac odstrihnúť budúce kvety.
Chryzantémy reagujú na dĺžku svetlej a tmavej časti dňa. Keď sa noci predlžujú, rastlina dostáva signál, že nastal čas na tvorbu kvetných pukov. Od založenia pukov po rozkvitnutie môže podľa konkrétneho kultivaru uplynúť niekoľko týždňov. Preto existujú skoré aj veľmi neskoré chryzantémy. Zaujímavé je, že chladnejšie jesenné počasie ich kvetom často prospieva. Pri miernych jesenných teplotách zostávajú dlhšie svieže a farby môžu pôsobiť intenzívnejšie. Problémom sú až výraznejšie mrazy.
Ak sa pýtate, ako pestovať chryzantémy ako trvalky, správne zazimovanie je jednou z najdôležitejších častí starostlivosti.
Koreňový systém treba chrániť pred prudkými výkyvmi teploty. Po ochladení môžete okolie rastliny zakryť vrstvou vzdušného mulča. Vhodné je napríklad ihličie alebo čečina. Ochranná vrstva pomáha izolovať pôdu a korene. Dôležité je, aby miesto nebolo počas zimy zamokrené. Kombinácia chladu a stojacej vody dokáže chryzantémam uškodiť viac než samotný mráz.
S radikálnym odstránením celej nadzemnej časti sa navyše nemusíte ponáhľať na jeseň. Suché stonky môžu počas zimy poskytovať rastline určitú ochranu. Kompletné vyčistenie a zostrihnutie je možné urobiť na jar, keď sa začne prebúdzať nový rast.
Chryzantémy sa dajú pomerne jednoducho rozmnožiť odrezkami. Na jar alebo začiatkom sezóny odrežte približne desaťcentimetrový zdravý koncový výhonok. Spodné listy odstráňte a odrezok vložte do ľahkého, priepustného substrátu.
Substrát udržiavajte mierne vlhký, nie premokrený. Po vytvorení koreňov môžete mladú rastlinu presadiť do výživnejšieho substrátu a neskôr do záhona. Čím skôr rozmnožovanie urobíte, tým viac času dostane mladá chryzantéma na vytvorenie koreňov pred prvou zimou. Staršie, príliš husté trsy možno na jar tiež rozdeliť. Získate nové rastliny a zároveň omladíte pôvodný trs.
Hoci chryzantémy patria medzi pomerne odolné rastliny, ani im sa choroby úplne nevyhýbajú. Objaviť sa môže múčnatka, hrdza, škvrnitosti listov či ďalšie hubové ochorenia. Prevencia je pritom jednoduchšia než riešenie rozšírenej infekcie. Rastlinám zabezpečte vzdušné stanovisko, neprelievajte ich a pri zavlažovaní zbytočne nezmáčajte listy.
Napadnuté časti odstráňte a nedávajte ich medzi zdravý rastlinný materiál. Pri vážnejšom probléme možno použiť prípravok registrovaný na dané ochorenie a okrasné rastliny, vždy podľa návodu.
Zo škodcov sa môžu objaviť najmä vošky a problémom bývajú aj slimáky.
Odpoveď na otázku, ako pestovať chryzantémy, súvisí aj s výberom správneho typu. Existujú stovky kultivarov a ich kvety môžu vyzerať prekvapivo odlišne.
Jednoduché chryzantémy pripomínajú sedmokrásky – majú výrazný stred obklopený radom okvetných lístkov. Pomponové vytvárajú malé guľovité kvety, zatiaľ čo vankúšové kultivary rastú kompaktne a na jeseň ich môže pokryť množstvo kvetov.
Anemonkové typy majú nápadne vyvýšený stred. Pavúčie chryzantémy zaujmú dlhými, úzkymi a často skrútenými okvetnými lístkami. Existujú aj typy označované ako Spoon, ktorých lupienky pripomínajú na koncoch lyžičky, či Quill s dlhými rúrkovitými lupienkami. Dekoratívne kultivary zase upútajú veľkými plnými kvetmi s množstvom vrstiev. Pri výbere do záhrady však opäť pozerajte nielen na vzhľad. Krásny kultivar, ktorý kvitne veľmi neskoro alebo nie je dostatočne odolný, nemusí byť pre vašu lokalitu najlepšou voľbou.
Ak chcete chryzantému ako trvalku, zisťujte jej odolnosť a termín kvitnutia. Rastlina označená len ako jesenná dekorácia nemusí byť vhodná na prezimovanie v záhone.
Povrch môže vyzerať suchý, zatiaľ čo pod ním je stále dostatok vody. Pred ďalšou zálievkou skúste vlhkosť niekoľko centimetrov pod povrchom.
Pravidelné jarné skracovanie vytvorí hustejší krík. V lete však nožnice či prsty odložte, aby ste neodstránili vznikajúce puky.
Jesenná chryzantéma obsypaná kvetmi je lákavá, ale ak chcete zvýšiť šancu na úspešné prezimovanie, jarná výsadba dá koreňom náskok.
Po odkvitnutí nemusíte rastlinu okamžite zrezať až k zemi. S väčším rezom môžete počkať do jari.
Rastlina v malej nádobe je počas mrazov zraniteľnejšia než chryzantéma zakorenená v záhone. Nádobu preto treba chrániť pred premrznutím koreňového balu.
Chryzantémy tak nemusia byť iba krátkodobou jesennou dekoráciou. Ak si vyberiete odolný kultivar, doprajete mu slnko, priepustnú pôdu, primeranú zálievku a ochranu koreňov počas zimy, môže sa z neho stať jedna z najspoľahlivejších jesenných trvaliek.
Na dozrievajúcich plodoch sa zrazu objavia malé tmavé tvory s nápadnými svetlými bodkami. Chrobáky na…
Stačí nenápadná medzera pri potrubí, poškodená mriežka alebo škára pri dverách a myši v dome si môžu…
Zistite, aké choroby gaštana jedlého môžu ohroziť váš strom, ich príčiny a ako sa im…
Kúpeľňa nemusí zostať bez zelene. Správne vybrané izbovky do kúpeľne môžu totiž prosperovať lepšie než…
Ak sa chcete zbaviť vošiek ekologickým spôsobom, skúste využiť užitočný hmyz. (viac…)
Domáce lečo patrí medzi klasiku, pri ktorej nepotrebujete komplikované suroviny ani dlhé hodiny pri sporáku.…