Tipy pôdy, ktoré potrebujete pre svoje izbovky

aké druhy pôdy poznáme

Vhodná pôda je pre izbové rastliny veľmi dôležitá. Vyberte ten správny druh pre tú vašu. 

Keďže izbové rastliny sú odkázané na prísun tých správnych živín iba z kvetináča, je vhodný výber pôdy pre ne veľmi podstatný. Ak sa teda chcete tešiť z krásy vašej izbovky, dajte si záležať pri výbere správnej zeminy.

To, aký konkrétny druh jednotlivý kvet potrebuje, závisí od druhu rastlinyPri správnom výbere nám pomáha fakt, že poznáme pôvod a klimatické podmienky konkrétnej rastliny v jej prirodzenom prostredí. Tak napríklad kaktusy a mnohé sukulenty žijúce na suchých a horúcich pustatinách nevyžadujú veľmi výživnú zem. Najlepšie sa im darí v piesočnato-hlinitej. Na rozdiel od rýchlorastúcich druhov rastlín vytvárajúcich veľa zelenej hmoty. Tie potrebujú výživný substrát.

Ako pestovať kel kučeravý

Druhy pôdy pre izbové rastliny:

Listovka 

Získava sa rozkladom lístia na kopách. Najkvalitnejšia býva buková. Najhoršiu kvalitu má listovka z pagaštanu konského. Pre väčšinu izbových rastlín je to cenná, ľahká, humózna zem.

Kompostová zemina

Vzniká rozkladom organických látok najrozličnejšieho pôvodu. Kompost si môžete založiť v záhrade na tienistom mieste. Zužitkujú sa v ňom rozličné odpady (pozor na semená burín a choré časti rastlín!), ktoré vrstvíme so zeminou alebo rašelinou do výšky asi 1 metra. Pridáva sa i vápno, fekálie, močovka. Kompost sa má aspoň raz za rok prehodiť, aby sa rovnomerne rozkladal. Vyzretý je asi za tri – štyri roky.

Ihličnatka

Získava sa rozkladom z ihličnatých porastov. Jej obsah základných živín je nepatrný, ale má vysoký obsah stopových prvkov a humusu. Je veľmi vzdušná. Používa sa napríklad pri pestovaní rododendronov.

Piesok 

Samotný sa zväčša nepoužíva. Slúži totiž na odľahčenie pôdy, ako drenáž pri presádzaní rastlín a ako substrát pri zakoreňovaní odrezkov. Najlepší je riečny, kremitý piesok alebo čistá kremitá drvina.

Drevené uhlie

Ak ho rozdrvíme a preosejeme, môžeme ho použiť ako prímes do zemín pre jemné výsevy, kde je nebezpečenstvo výskytu nákazy plesňami.

Rašelina

Získate ju tlením machu rašelinníka alebo kyslých tráv bez prístupu vzduchu. Je zdrojom humusu a prostriedkom na zlepšovanie fyzikálnochemických vlastností zemín a ich zmesí. V ťažkej pôde zvyšuje obsah vzduchu, v ľahkej zase zvyšuje schopnosť zadržiavať vodu. Táto pôda nemá výživné látky.

Rašelinník

Druh machu, ktorý rastie na močariskách. Zbiera sa, keď je zelený. Po vysušení ho využívajú pestovatelia orchideí. Prevzdušňuje a zľahčuje pôdu.

Parenisková zemina

Ide o výživný substrát, ktorý vzniká vyvezením vrstiev z pareniska na jeseň. Počas roka sa musí aspoň raz prehodiť. Parenisková pôda by mala byť poriadne vyzretá, čo trvá dva-tri roky. Obsahuje veľa dusíka a nerozložených organických látok.

Vresovka

Dostaneme ju rozkladom vresovísk. Ide o veľmi cennú, ľahkú pôdu, ktorá obsahuje veľmi málo živín. Používa sa pri výsevoch, pri pestovaní napríklad rododendronov.

Táto stránka využíva cookies a iné technológie sledovania na rozlíšenie jednotlivých počítačov, na individuálne nastavenie služieb, analytické a štatistické účely aj na prispôsobenie zobrazenia obsahu a reklamy. Táto stránka môže obsahovať aj cookies tretích strán. Ak budete pokračovať v používaní stránky, predpokladáme, že Vám vyhovuje aktuálne nastavenie, ktoré však môžete kedykoľvek zmeniť. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close