Zdroj foto: Unsplash
V minulom článku sme si povedali, ako premeniť trávnik na užitočnejšiu súčasť vášho pozemku. Vyvýšená zeleninová záhrada je skvelým nápadom. Tu sú ďalšie podmienky pre úspešné pestovanie týmto spôsobom.
Vyvýšená zeleninová záhrada je výborným spôsobom, ako pestovať zeleninu dokonca aj na malom pozemku. V minulom článku sme si povedali, ako sa jednoducho dá urobiť z trávnika. Dnes si povieme ďalšie dôležité podmienky pre úspešné pestovanie touto metódou.
Pre vytvorenie rámu je dôležité, aby ste použili chemicky neošetrený materiál.
Ošetrené dosky obsahujú chemikálie, ktoré by sa nemali konzumovať. Tieto toxické látky sa totiž budú lúhovať do pôdy a rastliny ich môžu absorbovať, čo spôsobí, že jedlo z tejto zeleniny bude tiež toxické. Medzi vhodný materiál, ktorý použiť na spevnenie okrajov vyvýšeného záhona môžu patriť napríklad staré tehly či kamene.
Vyvýšené záhrady môžu byť ľubovoľnej šírky a dĺžky. Záleží, čo vyhovuje vášmu priestoru a potrebám pestovaných rastlín. Dobrým pravidlom pre šírku je, že by ste mali byť schopní dosiahnuť na stred z každej strany bez toho, aby ste do záhonu vkročili. Vyberte si veľkosť záhradného záhonu podľa toho, koľko a čo chcete pestovať!
Výber rastlín záleží od toho, akú zeleninu máte radi. Taktiež od veľkosti a umiestnenia vášho záhonu.
Ak pestujete viac druhov zeleniny na jednom záhone, umiestnite na jeho koniec vysoké popínavé rastliny, ktoré musia byť podopreté kolíkmi alebo mrežami, ako sú paradajky, hrášok, fazuľa a uhorky. Ďalej pred ne zasaďte veľkú zeleninu, ako je tekvica, a potom menšie zeleniny, ako je bazalka, paprika a baklažán.
Pri plánovaní vyvýšeného záhona treba zohľadniť veľkosť pestovaných rastlín, ktorú budú mať, keď budú úplne dospelé, aby mali dostatok priestoru na dozretie. Informácie o rozstupe by mali byť k dispozícii na balíčkoch semien, štítkoch rastlín a v záhradnom centre.
Striedanie plodín je dôležitým faktorom pri pestovaní zeleniny! Výsadba jedného druhu zeleniny každý rok na rovnakom mieste zníži obsah živín z pôdy a podporí škodcov.
Dobrým začiatkom je zmena druhov rastlín tak, aby sa jedno zoskupenie pestovalo iba každé 3 roky.
Napríklad:
Prvý rok – Vyskúšajte pestovať spolu kapustu, brokolicu, kel a karfiol so zelerom, kôprom, harmančekom, rozmarínom, šalviou, cibuľou a zemiakmi.
Druhý rok – Pestujte fazuľu, uhorku, hrášok, reďkovky, kukuricu a melóny.
Tretí rok – Pestujte paradajky, papriku, bazalku, baklažán, tekvicu, mrkvu, petržlen a pažítku.
Prečo žltnú listy izbových rastlín? Zistite najčastejšie príčiny, rozdiely medzi preliatím a suchom aj to,…
Benefity čínskej brokolice sú jedným z dôvodov, prečo si táto menej známa zelenina získava pozornosť…
Objavte tradičné aj netradičné využitie mäty, ktoré vám pomôže naplno využiť každú nazbieranú vetvičku. (viac…)
Čremcha patrí medzi zabudnuté dreviny, ktoré si opäť nachádzajú miesto v slovenských záhradách. Zistite, prečo…
Ak ich nestihnete spotrebovať čerstvé rastliny, správne sušenie vám pomôže uchovať ich vôňu na dlhé…
Suchá pôda nemusí byť dôvodom na sklamanie. Existuje množstvo okrasných rastlín, byliniek, zeleniny aj ovocných…