Precízny zber hrozna priamo na vinici s dôrazom na kvalitu. - Zdroj foto: Depositphotos
Zber hrozna a proces jeho spracovania na víno je jednou z najstarších a najprepracovanejších činností v poľnohospodárstve, ktorá kombinuje tradície a moderné technológie. Každý krok, od výberu správneho momentu na zber až po finálne spracovanie, je dôležitý pre konečnú kvalitu vína.
Výber správneho času na zber hrozna je kľúčový pre vytvorenie optimálnej rovnováhy medzi cukrom, kyselinami, fenolovými zlúčeninami a arómami. Tento moment určuje charakter vína. V minulosti sa zrelosť hrozna určovala len podľa vzhľadu, ochutnávania a skúseností vinára. Dnes je už bežnou výbavou vinohradníka refraktomer (optický prístroj , ktorý využíva index lomu svetla). Tento umožňuje rýchle určenie cukornatosti hrozna kedykoľvek priamo vo vinohrade. Najmodernejšími technológiami sa dá presne sledovať zrelosť hrozna v reálnom čase a poskytujú detailné údaje o cukornatosti, kyslosti a obsahu organických látok, čo umožňuje vinárovi presne určiť ideálny čas na zber hrozna. Napríklad pri odrodách určených na výrobu ľadového vína alebo neskorých zberov je často potrebné, aby hrozno ostalo na viniči dlhšie, aby sa dosiahla vyššia koncentrácia cukru a rozvinuli sa jedinečné arómy.
Existujú dva hlavné spôsoby zberu hrozna: ručný a mechanizovaný.
Ručný zber: Tradičný ručný zber hrozna je veľmi náročný na pracovnú silu, ale poskytuje vysokú úroveň selektivity. Pracovníci môžu ručne vyberať najzdravšie a najzrelšie strapce, čo je nevyhnutné pri výrobe prémiových vín. Tento spôsob zberu minimalizuje poškodenie hrozna, čo je dôležité pre zachovanie kvality. Ručný zber hrozna sa často používa pri odrodách, ktoré sú citlivé na poškodenie, alebo v teréne, kde kombajny nemajú prístup. Hoci je to časovo náročné a drahšie, poskytuje vinárovi väčšiu kontrolu nad kvalitou suroviny.
Mechanizovaný – kombajnový zber: S rozvojom technológie sa stal mechanický zber hrozna efektívnejším, čo je nevyhnutné pre veľké vinice, kde je rýchlosť rozhodujúca. Moderné kombajny sú vybavené sofistikovanými technológiami, ktoré minimalizujú poškodenie bobúľ počas zberu a zároveň zabezpečujú, že hrozno zostane v čo najlepšom stave až do spracovania. Tieto stroje sú navrhnuté tak, aby šetrne oddeľovali bobule od strapcov, pričom zber prebieha rýchlo a efektívne. Mechanizovaný zber je obzvlášť výhodný, keď je potrebné zberať hrozno v krátkom čase, aby sa dosiahla optimálna kvalita. Napriek tomu, že je menej selektívny než ručný zber, pokroky v technológii umožňujú dosiahnuť kvalitu blízku ručne zbieranému hroznu, čo z mechanického zberu robí vhodnú voľbu pre mnohých vinárov.
Na správne spracovanie hrozna je potrebná kvalitná vinárska technika, ako je napríklad mlynkoodzrňovač. Prvým krokom je totiž odstopkovanie, pri ktorom sa bobule oddeľujú od drevnatých častí. Tento krok je dôležitý, pretože stopky obsahujú vysoké množstvo trieslovín, ktoré môžu negatívne ovplyvniť chuť vína, ak nie sú správne odstránené. Následné mletie hrozna uvoľňuje šťavu a pripravuje bobule na fermentáciu. Tento proces je precízne kontrolovaný, aby sa dosiahla optimálna extrakcia šťavy bez poškodenia semien, ktoré obsahujú horké taníny. Správne vykonané odstopkovanie a mletie je dôležité pre kvalitu finálneho produktu.
Lisovanie je jedným z najdôležitejších krokov pri výrobe vína, pretože priamo ovplyvňuje kvalitu získaného muštu. Menší vinári stále používajú drevené mechanické lisy. Rýchlejšie a modernejšie sú nerezové hydrolisy, ktoré využívajú tlak vody ( postačuje tlak z vodovodnej prípojky ) Vo väčších prevádzkach sa používajú pneumatické lisy, ktoré umožňujú jemné a postupné lisovanie, čo zaručuje maximálnu extrakciu šťavy bez nežiaducich pevných častíc. Tento proces je obzvlášť dôležitý pri výrobe bielych vín, kde je potrebné čo najrýchlejšie oddeliť šťavu od šupiek, aby sa zabránilo oxidácii a zachovali sa jemné aromatické látky. Pri červených vínach sa využíva technika macerácie, kde sa šťava necháva v kontakte so šupkami, aby sa dosiahla maximálna extrakcia farbív a fenolových zlúčenín, čo dodáva vínu jeho charakteristickú farbu a chuť.
Fermentácia je komplexný biochemický proces, pri ktorom kvasinky premieňajú cukry v mušte na alkohol a oxid uhličitý. Tento proces je srdcom výroby vína a jeho správna realizácia má najväčší vplyv na kvalitu výsledného produktu. Moderní vinári využívajú pokročilé fermentačné systémy, ktoré umožňujú presnú reguláciu teploty a ďalších parametrov fermentácie. Použitie nerezových tankov alebo drevených sudov závisí od požadovaného štýlu vína.
Teplota počas fermentácie je jedným z najdôležitejších faktorov, ktorý ovplyvňuje chuť a kvalitu vína. Moderné fermentačné tanky sú navrhnuté s možnosťou regulácie teploty pomocou systémov chladenia. Nižšie teploty fermentácie (12-18 °C) sú ideálne pre biele vína, pretože podporujú zachovanie jemných ovocných aróm a sviežosť vína. Naopak, červené vína profitujú z vyšších teplôt (20-30 °C), ktoré podporujú intenzívnejšiu extrakciu farbív a tanínov, čo prispieva k plnšej a komplexnej chuti.
Filtrácia vína je nevyhnutným krokom, ktorý zaisťuje čistotu a stabilitu finálneho produktu. Po fermentácii sa víno zvyčajne filtruje, aby sa odstránili pevné častice, zvyšky kvasiniek a iné nečistoty. Hrubá filtrácia odstraňuje väčšie nečistoty, zatiaľ čo jemná filtrácia zabezpečuje odstránenie menších častíc, ktoré by mohli ovplyvniť čistotu vína. Najjednoduchšie na obsluhu sú doskové filtre. Široký sortiment filtračných dosiek umožňuje výber požadovaného stupňa filtrácie podľa množstva zákalu vo víne. Kremelinová filtrácia je ekonomickejšia ale náročnejšia na obsluhu a počiatočné náklady. Membránová filtrácia je ideálna pri finalizačných procesoch, umožňuje jemné čistenie vína s minimálnym zásahom do jeho vlastností. Tak sa totiž zachová delikátna aróma a chuť vína.
Síra (SO2) je už dlho využívaná na stabilizáciu vína a ochranu pred oxidáciou. Jej antioxidačné a antimikrobiálne vlastnosti zabezpečujú, že víno zostáva stabilné počas skladovania a distribúcie. Avšak použitie síry je starostlivo regulované, pretože nadmerné množstvo môže ovplyvniť chuť vína a zdravie konzumentov. Moderné vinárske postupy sa snažia znižovať obsah síry vo vínach, pričom hľadajú alternatívne metódy stabilizácie, ako sú prirodzené antioxidanty alebo pokročilé techniky filtrácie a balenia. Tieto nové metódy umožňujú produkovať vína s nízkym obsahom síry, ktoré spĺňajú vysoké požiadavky na kvalitu a trvanlivosť.
V súčasnom vinárstve je použitie enologických prípravkov neoddeliteľnou súčasťou procesu, ktorý zabezpečuje vysokú kvalitu a stabilitu vína. Tieto prípravky do vína nielen zlepšujú senzorické vlastnosti tohto nápoja, ale tiež poskytujú vinárom nástroje na lepšiu kontrolu nad výrobou.
Enzýmy, ako pektolytické, hrajú kľúčovú úlohu pri zlepšovaní extrakcie aróm, farieb a štruktúry vína. Pomáhajú rozkladať pektíny v hrozne, čo zvyšuje výťažnosť šťavy a uľahčuje jej čírenie. Tento proces tiež zjednodušuje filtráciu vína, čo je dôležité pre dosiahnutie čistoty a stability finálneho produktu. Enzýmy tiež prispievajú k stabilizácii vína tým, že napomáhajú rozkladu nežiaducich látok, ktoré by mohli spôsobiť zákaly alebo iné problémy počas zrenia a skladovania vína.
Taníny sú ďalším významným prvkom, ktorý sa často pridáva do muštu alebo vína, aby zlepšili jeho štruktúru, stabilizovali farbu a chránili pred oxidáciou. V červených vínach taníny hrajú kľúčovú úlohu pri dozrievaní, prispievajúc k vytvoreniu komplexného chuťového profilu. Tieto zlúčeniny, ktoré sa prirodzene nachádzajú v hroznových šupkách, semenách a stopkách, môžu byť dodatočne pridané, aby sa dosiahla optimálna rovnováha medzi trpkosťou a telom vína. Taníny tiež fungujú ako antioxidanty, ktoré chránia víno pred oxidáciou, čím predlžujú jeho životnosť a zabezpečujú dlhodobú kvalitu.
Výber kvasiniek je jedným z najdôležitejších rozhodnutí pri výrobe vína. Kvasinky môžu byť buď prirodzené, ktoré sa nachádzajú na povrchu hrozna, alebo selektované, kultivované pre špecifické vlastnosti, ako je schopnosť produkovať konkrétne arómy, odolnosť voči alkoholu alebo schopnosť fungovať pri rôznych teplotách. Okrem správneho výberu kvasiniek je počas fermentácie nevyhnutné zabezpečiť dostatočné množstvo živín, ako sú dusík, fosfor a mikroelementy, ktoré podporujú zdravý a rovnomerný priebeh fermentácie. Nedostatok týchto živín môže spôsobiť problémy, ako je zastavenie fermentácie alebo vznik nežiaducich aróm, ktoré by mohli výrazne ovplyvniť konečnú kvalitu vína.
Stabilizácia vína je tiež dôležitá pre zachovanie jeho trvanlivosti a senzorickej stability. Stabilizátory, ako je kyselina vínna, sa často používajú na úpravu kyslosti vína, čo je dôležité pre jeho chuťový profil a mikrobiálnu stabilitu. Bentonit, prírodná ílovitá látka, sa využíva na čírenie vína, účinne odstraňuje proteíny, ktoré by mohli spôsobiť zákal. Pri ochrane vína pred tvorbou vínneho kameňa, čo je bežný problém pri nízkych teplotách, sa často používajú prípravky s obsahom kyseliny metavinnej..
Dozrievanie vína v drevených sudoch, najmä z dubového dreva, je tradičná technika, ktorá výrazne ovplyvňuje jeho chuť a komplexnosť. Dubové drevo dodáva vínu triesloviny a arómy, ktoré môžu zahŕňať tóny vanilky, korenia, dymu alebo pražených orechov. Tento proces je výsledkom jemnej mikrooxidácie, ktorá nastáva počas zrenia vína v sudoch. Vinári často experimentujú s rôznymi druhmi dreva, stupňami vypálenia sudov a dĺžkou zrenia, aby dosiahli želaný profil vína, ktorý reflektuje ich víziu a charakteristiku terroiru. Zrenie v sudoch môže výrazne zlepšiť štruktúru vína, pridať mu na komplexnosti a predĺžiť jeho potenciál na archiváciu.
V súhrne, používanie enologických prípravkov je dôležitým nástrojom v rukách moderného vinára, ktorý mu umožňuje dosiahnuť vysokú kvalitu vína a reflektovať jedinečný charakter každého ročníka.
Skladovanie vína je náročné na dodržanie správnych podmienok potrebných na zachovanie jeho kvality a charakteru.
Ideálna teplota pre skladovanie vína sa pohybuje medzi 10-15 °C. Je dôležité, aby bola teplota stabilná, pretože jej výkyvy môžu spôsobiť zmeny objemu vína, čo by mohlo viesť k prieniku vzduchu cez korky a následnej oxidácii, ktorá by znehodnotila víno.
Optimálna vlhkosť v priestore, kde je víno skladované, by mala byť okolo 70-80 %. Pri nižšej vlhkosti môže dôjsť k vysychaniu korkov, čo umožní vniknutie vzduchu do fľaše, čím sa víno vystaví oxidácii. Na druhej strane, príliš vysoká vlhkosť môže spôsobiť plesnenie etikiet a poškodenie obalových materiálov.
Víno by malo byť chránené pred svetlom, obzvlášť pred UV žiarením, ktoré môže degradovať organické zlúčeniny vo víne. To môže viesť k strate jeho arómy a chuti. Preto sa víno zvyčajne skladuje v tmavých alebo zatienených priestoroch, kde je minimálne vystavené svetlu. Na to je ideálna pivnica so stabilnou teplotou počas celého roka.
Tento prístup k skladovaniu pomáha vinárom zachovať kvalitu vína od jeho výroby až po chvíľu, keď sa dostane k spotrebiteľovi. Kombinácia tradičných techník a moderných technológií umožňuje produkciu vín, ktoré si zachovávajú svoj pôvodný charakter, pričom spĺňajú najvyššie štandardy kvality a bezpečnosti.
Odborný garant článku: AgroKomp
Spoznajte užitočné rady, ktoré sa hodia záhradkárom i milovníkom prírody. Ako odlíšiť larvy motýľov a…
Trávenie počas Vianoc dostane riadne zabrať. Našťastie príroda nám dokáže podať pomocnú ruku prostredníctvom týchto…
Najmä počas vianočných sviatkov sú najobľúbenejšou dekoráciou. Avšak pozor. Škodia vonné sviečky zdraviu a máme…
Máme pre vás tipy na netradičné vianočné recepty vhodné pre vegánov, ľudí s intoleranciou na…
Vianoce a zdravie pečene: Prečo je dôležité nezabúdať na najväčší dar? Pretože ide o jeden…
Únava je vaša stála spoločníčka? Prírodné riešenie je bližšie, ako si myslíte. Predstavujeme vám bylinkové…