Krycie plodiny na jeseň po zbere zeleniny

Krycie plodiny na jeseň zasiate hneď po uvoľnení záhona zabránia tomu, aby pôda ostala cez zimu holá, zaburinená a vyplavená dažďom. Nejde o plodiny na úrodu, ale o porast, ktorý svojimi koreňmi zlepšuje pôdu a na jar sa zmení na cennú organickú hmotu.

Holý záhon po zbere paradajok, zemiakov či fazule vyzerá upratane, no jesenné dažde z neho vyplavujú živiny a rozrušujú drobivú štruktúru. Najmä na svahu sa môže strácať aj samotná ornica. Hustý porast tento problém výrazne obmedzí. Korene pôdu podržia, listy stlmia náraz dažďových kvapiek a rastliny zachytia časť živín, ktoré by inak odišli hlbšie mimo dosahu koreňov budúcej zeleniny.

Prečo má jesenný výsev zmysel

Krycia plodina pracuje až do príchodu silnejších mrazov. Aj keď nadzemná časť nerastie rýchlo, korene stále obsadzujú pôdu a vytvárajú v nej kanáliky pre vzduch a vodu. Po odumretí ich využijú pôdne organizmy. Na jar sa potom záhon ľahšie spracováva a menej sa zlieva do tvrdej kôry.

Výsledok závisí od druhu pôdy a termínu sejby. Na ľahkej piesočnatej pôde je hlavný prínos ochrana pred vyplavovaním živín. Na ťažkej pôde pomáhajú hlbšie korene reďkovky olejnej, vikovín alebo raže rozrušiť zhutnenú vrstvu. Krycia plodina však nenahradí kompost. Ak je pôda chudobná na organickú hmotu, treba ju ďalej pravidelne dopĺňať vyzretým kompostom alebo maštaľným hnojom podľa pestovaného druhu zeleniny.

Dôležité je stihnúť výsev včas. Rastlina zasiata koncom októbra po paradajkách v chladnej polohe často vyklíči, ale nevytvorí dostatočný porast. Vtedy je lepšie použiť zimnú raž alebo záhon prikryť mulčom z lístia či slamy.

Čo siať podľa termínu a záhona

Na bežnej zeleninovej záhrade netreba miešať päť druhov semien len preto, že zmes znie lepšie. Dve vhodne zvolené plodiny spravidla stačia. Výber urobte podľa toho, kedy sa záhon uvoľnil a čo na ňom chcete pestovať budúci rok.

| Plodina | Vhodný výsev na Slovensku | Čo prinesie | Na čo si dať pozor | |—|—|—|—| | Facélia vratičolistá | august až polovica septembra | Rýchlo zakryje pôdu, má jemné korene a často vymrzne | Po neskorom výseve vytvorí slabý porast | | Horčica biela | august až polovica septembra | Rýchly rast, veľa zelenej hmoty, potlačenie burín | Nedávajte ju pred kapustovité rastliny ani na záhon s nádorovitosťou kapusty | | Reďkovka olejná | august až začiatok septembra | Silnejší koreň pomáha na zhutnených pôdach | Patrí medzi kapustovité, platí rovnaká prestávka v osevnom postupe | | Raž ozimná | september až koniec októbra | Spoľahlivo prezimuje a rastie skoro na jar | Na jar ju treba včas pokosiť, inak zdrevnatie | | Vika ozimná | august až polovica septembra | V spolupráci s pôdnymi baktériami viaže dusík | Lepšie funguje v zmesi s ražou alebo ovsom |

Facélia je bezpečná vo väčšine zeleninových osevných postupov. Hodí sa po skorých zemiakoch, cibuli, cesnaku po zbere aj po šaláte. Pri sejbe v auguste stihne vytvoriť súvislý koberec. Prvé silnejšie mrazy ju zvyčajne poškodia a na jar ostane na záhone ľahko spracovateľná hmota.

Horčica biela a reďkovka olejná rastú rýchlejšie, ale pri nich treba myslieť na príbuzenstvo. Obe patria do rovnakej čeľade ako kapusta, kel, karfiol, brokolica, reďkovka a rukola. Ak chcete na rovnakom mieste budúci rok pestovať kapustovitú zeleninu, vyberte radšej facéliu, raž alebo zmes raže s vikou. To isté platí, ak sa na záhone objavila nádorovitosť kapusty – choroba, pri ktorej korene kapustovitých rastlín vytvárajú hrče. Horčica ani reďkovka tam nepatria.

Na neskoro uvoľnené záhony je najistejšia raž ozimná. Vyklíči aj pri nižších teplotách a zimu prečká bez problémov. Neberte ju však ako bezúdržbovú voľbu. V marci alebo najneskôr začiatkom apríla začne rýchlo rásť. Ak ju necháte vytvoriť dlhé steblá, budete mať na jar veľa hrubej hmoty, ktorá sa rozkladá pomalšie.

Ako krycie plodiny na jeseň zasiať?

Po zbere najprv odstráňte choré zvyšky rastlín, najmä listy paradajok s plesňou, napadnuté zemiakové vňate a kapustné hlúby s príznakmi chorôb. Do krycej plodiny ich nezapracujte. Zdravé zvyšky môžete nasekať a nechať na povrchu alebo ich pridať do kompostu.

Pôdu prekyprite kultivátorom alebo rýľovacími vidlami do hĺbky približne 10 až 15 cm. Nemusíte ju obracať na dokonale jemnú štruktúru. Cieľom je vytvoriť kontakt semien s vlhkou pôdou, nie pripraviť výsevný záhon ako pre mrkvu. Ak je sucho, záhon pred sejbou zalejte a počkajte, kým voda vsiakne.

Menšie semená facélie a horčice rozsypte čo najrovnomernejšie, zľahka ich zahrabte hrabľami asi 1 až 2 cm hlboko a pritlačte doskou alebo zadnou stranou hrablí. Raž a viku siaťe približne 2 až 4 cm hlboko. Pri malom záhone je praktické rozhodnotiť osivo na dve polovice: prvú rozsypte po dĺžke, druhú naprieč. Vyhnete sa holým pásom, kde sa neskôr uchytí burina.

Orientačný výsevok pre záhradný záhon je pri facélii 1 až 2 g na m², pri horčici a reďkovke olejnej 2 až 3 g na m² a pri raži približne 20 až 25 g na m². Pri balenom osive sa riaďte aj údajom výrobcu, pretože klíčivosť a veľkosť semien sa môžu líšiť. Pri zmesi raže s vikou použite menej raže než pri samostatnej sejbe, aby vika nezostala potlačená.

Po výseve udržte povrch mierne vlhký, ak neprší. Najkritickejších je prvých 7 až 10 dní. Pri augustových horúčavách môže mladý porast bez vody vzísť nerovnomerne. V septembri už zvyčajne stačia pravidelné zrážky.

Čo s porastom pred zimou a na jar

Facéliu, horčicu a reďkovku, ktoré vymrznú, môžete nechať ležať na záhone. Zvyšky chránia povrch pôdy a na jar ich stačí plytko zapracovať. Ak je porast veľmi vysoký, pokoste ho alebo posekajte predtým, než ho zapravia vidly či kultivátor. Hrubú vrstvu nenarazte hlboko do mokrej studenej pôdy. Bez prístupu vzduchu sa rozklad spomalí a v záhone môžu ostávať nerozložené kusy.

Raž ozimnú pokoste, keď dosiahne asi 20 až 30 cm, najneskôr pred tvorbou klasov. Pre skorú jarnú zeleninu, napríklad mrkvu, cibuľu alebo reďkovku, ju ukončite aspoň 3 až 4 týždne pred sejbou. Čerstvá hmota potrebuje čas, aby si sadla a nezačala pri rozklade dočasne viazať dostupný dusík. Ak plánujete sadiť neskoršie plodiny, napríklad tekvice či rajčiny v máji, môžete pokosenú raž ponechať krátko na povrchu ako mulč a potom ju plytko zapracovať.

Viku s ražou nenechávajte prerásť. Keď je zmes mladá a mäkká, ide ľahšie pokosiť aj zapracovať. Vika síce môže obohacovať pôdu o dusík, no množstvo závisí od jej rastu, koreňových baktérií a podmienok. Preto po nej nevynechávajte hnojenie náročnej zeleniny len na základe toho, že na záhone rástla strukovina.

Najčastejšie chyby, ktoré porast oslabia

Prvou chybou je výsev po plesnivých alebo chorých rastlinách bez upratania záhona. Krycia plodina chorobu nevyrieši. Druhou je príliš neskorá sejba rýchlo rastúcich druhov. Horčica zasiata neskoro na jeseň nenahradí hustý augustový porast, aj keby na obale sľubovala rýchle klíčenie.

Problémom býva aj príliš hustý výsev. Rastliny sa natiahnu, slabšie zakorenia a pri mokrom počasí môžu poliehať. Dodržte dávku osiva a radšej zlepšite rovnomernosť sejby. Poslednou chybou je jarné čakanie. Krycia plodina má slúžiť budúcej zelenine, nie ju pripraviť o priestor, vodu a termín výsadby.

Ak už teraz viete, čo bude na záhone budúcu sezónu, vyberte kryciu plodinu podľa toho. Tak sa z jesenného upratania nestane ďalšia povinnosť, ale jednoduchý krok, po ktorom bude pôda na jar vo výrazne lepšom stave.