Najlepšie odrody rajčín do skleníka

Ak hľadáte najlepšie odrody rajčín do skleníka, nevyberajte len podľa obrázka na sáčku. V skleníku fungujú iné typy ako na voľnom záhone – lepšie sa osvedčia vysoké, priebežne rastúce odrody s dobrou násadou plodov aj pri vyšších teplotách.

Skleník vie úrodu rajčín výrazne posunúť, ale vie ju aj pokaziť. Býva tam teplejšie, vzduch je vlhší a rastliny rastú rýchlejšie. Preto záleží nielen na chuti plodov, ale aj na tom, ako odroda znáša horúčavy, praskanie, kolísanie zálievky a bežné choroby listov. Pri zlom výbere budete mať veľa listov a málo plodov. Pri dobrom výbere zberáte priebežne od júla až do jesene.

Podľa čoho vybrať najlepšie odrody rajčín do skleníka

V skleníku sa najčastejšie pestujú tyčkové rajčiny, teda indeterminantné odrody. Znamená to, že rastú priebežne do výšky a postupne zakladajú ďalšie súkvetia. To je pre skleník výhoda, lebo pri opore a pravidelnom vyštipovaní zálistkov využijete výšku priestoru a zber trvá dlho.

Kríčkové rajčiny majú zmysel skôr v nízkom fóliovníku, vo veľkej nádobe alebo tam, kde nechcete pravidelne vyväzovať. Do klasického záhradného skleníka sa však väčšine pestovateľov viac oplatia tyčkové odrody.

Pri výbere sledujte štyri veci. Prvá je typ rastu – do skleníka spravidla tyčkové. Druhá je veľkosť plodov. Veľkoplodé mäsité rajčiny chutia výborne, ale bývajú citlivejšie na nepravidelnú zálievku a častejšie praskajú. Tretia je odolnosť voči chorobám, najmä ak pestujete každoročne na rovnakom mieste. Štvrtá je účel – iné rajča chcete na priamy konzum, iné na omáčky a iné do detskej dlane ako malé cherry.

Ktoré odrody sa v skleníku osvedčujú najviac

Nižšie sú najlepšie odrody rajčín do skleníka, ktoré sa v našich podmienkach dlhodobo osvedčujú. Pri jednotlivých kultivaroch sa ponuka v predaji mení, preto je rozumnejšie vedieť, čo od odrody čakať, než sa upnúť na jediný názov.

Tyčkové šalátové rajčiny na bežné pestovanie

Ak chcete univerzálne rajča do kuchyne aj na chlieb, siahnite po stredne veľkých tyčkových šalátových odrodách. Zvyčajne dávajú stabilnú úrodu, lepšie držia tvar a menej trpia ako obrie biftekové typy. V skleníku sa dobre vedú odrody so stredne pevnými plodmi okolo 80 až 140 g, ktoré nevytvárajú príliš husté olistenie.

Ich výhoda je v rovnováhe. Nie sú také náchylné na fyziologické poruchy, ľahšie sa vetrajú a pri pravidelnej zálievke dozrievajú spoľahlivo. Pre väčšinu pestovateľov je to najbezpečnejšia voľba, ak nechcú riešiť každý týždeň nejaký problém.

Cherry a koktailové rajčiny do horúčav

Ak máte v lete v skleníku často nad 30 °C, veľmi dobrú službu robia cherry a koktailové odrody. Menšie plody sa nasadzujú istejšie aj v teple, rastlina ich udrží viac a zber býva dlhý. Chuťovo sú často výraznejšie ako bežné šalátové rajčiny.

Pre začiatočníka sú malé rajčiny v skleníku často najvďačnejšie. Odpustia menšie výkyvy v zálievke a aj keď pár plodov praskne, úroda to zásadne neovplyvní. Počítajte však s tým, že rastú bujne a treba ich poctivo vyväzovať.

Mäsité a biftekové odrody pre chuť, ale s väčšími nárokmi

Veľké mäsité rajčiny majú v skleníku zmysel, ak viete udržať stabilnú zálievku a pravidelné vetranie. Pri kolísaní vody plody ľahko praskajú, pri prehustení rastu horšie dosychajú listy a rastie tlak chorôb. Na druhej strane, chuť a využitie do omáčok alebo na sendviče bývajú výborné.

Do malého skleníka ich nedávajte veľa. Lepšia prax je mať jednu či dve rastliny veľkoplodej odrody a zvyšok osadiť spoľahlivejšími strednými alebo cherry typmi. Tak si poistíte úrodu aj chuť.

Odolnejšie hybridy, keď bývajú problémy s chorobami

Ak vám rajčiny v skleníku opakovane trpia na listové choroby, korkovitosť koreňov alebo slabú násadu v teple, často pomôžu moderné hybridné odrody označované ako F1. Nebývajú vždy chuťovo najvýraznejšie, ale často lepšie znášajú stres a dávajú vyrovnanejšiu úrodu.

Tu platí jednoduché pravidlo. Ak pestujete pre maximálnu chuť a máte dobrý režim starostlivosti, pokojne skúste aj klasické odrody. Ak pestujete hlavne pre istotu a pravidelný zber, hybrid má v skleníku často navrch.

Konkrétna voľba podľa toho, čo od rajčín čakáte

Ak chcete čo najmenej starostí, vyberte tyčkovú šalátovú alebo koktailovú odrodu s deklarovanou odolnosťou voči bežným chorobám. Ak pestujete kvôli chuti, pridajte jednu mäsitú odrodu, ale nepostavte na nej celý skleník. Ak máte radi dlhý zber po malých dávkach, cherry rajčiny bývajú najpraktickejšie.

Pre rodinu, ktorá chce mať rajčiny denne na stôl, sa osvedčuje kombinácia troch typov. Dve až tri rastliny stredne veľkej šalátovej odrody, jedna až dve rastliny cherry a podľa miesta jedna rastlina mäsitého typu. Takto rozložíte riziko a nebudete mať všetko naraz v jednej veľkosti a jednom termíne zrenia.

Kedy vysádzať rajčiny do skleníka

V nevykurovanom skleníku sa rajčiny bežne vysádzajú od druhej polovice apríla do začiatku mája. Záleží na počasí a na tom, či v noci teplota neklesá pod 8 °C. Pôda by mala mať aspoň 12 °C, inak rastliny stoja a korene pracujú pomaly.

Ak si predpestovávate vlastné sadeničky, výsev vychádza zvyčajne na marec. Na výsadbu majú mať pevnú stonku, tmavozelené listy a prvé založené súkvetie je plus, nie podmienka. Prerastené, vytiahnuté sadeničky sa po výsadbe dlhšie spamätávajú.

Rozostupy, vedenie rastlín a prečo na tom záleží

Väčšina tyčkových rajčín potrebuje v skleníku spon približne 50 až 60 cm medzi rastlinami a 70 až 90 cm medzi radmi, podľa šírky priestoru a spôsobu vedenia. Keď ich dáte príliš nahusto, listy po zálievke a rosách dlhšie schnú. To je presne stav, ktorý rajčinám škodí.

Najčastejšie sa vedú na jeden hlavný výhon. Zálistky v pazuchách listov vyštipujte pravidelne, ideálne kým sú krátke. Rastlina potom smeruje silu do plodov a skleník sa lepšie vetrá. Pri cherry odrodách môžete nechať aj dva výhony, ale len ak máte miesto a dobré prúdenie vzduchu.

Zálievka a hnojenie, ktoré znižujú praskanie plodov

Rajčiny v skleníku nepolievajte málo a nárazovo. Práve striedanie sucha a prudkého preliatia je častý dôvod praskania plodov a kolísania rastu. Lepšia je hlbšia zálievka ku koreňom 1 až 3 razy za týždeň podľa počasia, typu pôdy a veľkosti rastlín. Listy zbytočne nekropte.

Pri hnojení je dôležité neprehnať dusík. Po ňom rastlina bujnie, ale horšie kvitne a v hustých listoch sa drží vlhko. Pred výsadbou pomôže vyzretý kompost. Po zakorenení sa hodí hnojivo na plodovú zeleninu s vyšším podielom draslíka. Ten podporuje vyzrievanie plodov a pevnosť pletív. Dávkujte podľa návodu výrobcu a radšej pravidelne v menších dávkach ako jednorazovo veľa.

Najčastejšie chyby pri výbere odrody do skleníka

Prvá chyba je, že pestovateľ kúpi len veľkoplodé rajčiny, lebo vyzerajú najlákavejšie. V dobrej sezóne sa vydaria, ale pri výkyvoch zálievky alebo teploty bývajú najproblematickejšie. Druhá chyba je prehustená výsadba. Tretia je výber odrody bez ohľadu na to, ako teplý a vetrateľný skleník vlastne máte.

Častý omyl je aj predstava, že skleník automaticky vyrieši choroby. Nevyrieši. Zrážky síce na listy nejdú, ale vysoká vlhkosť a slabé vetranie vytvoria iný problém. Preto sú vhodné odrody len polovica úspechu. Druhá polovica je disciplína v reze, vetraní a zálievke.

Keď sa odroda neosvedčí, čo zmeniť ďalší rok

Ak rajčina zle nasadzuje plody, nemusí byť hneď zlá odroda. V skleníku býva pri veľkých horúčavách problém s opelením. Pomáha pravidelné ranné vetranie a jemné potrasenie kvitnúcimi rastlinami okolo obeda, keď je peľ suchší. Ak plody praskajú, hľadajte chybu hlavne v režime vody, nie v názve odrody.

Keď sa opakujú choroby listov odspodu, skúste ďalší rok väčší spon, skoršie odlistenie spodných listov a odolnejší hybrid. Keď máte bujný rast bez úrody, uberte dusík a nevyberajte odrodu len podľa sľubov o veľkosti plodu. V skleníku spravidla vyhráva vyrovnanosť nad rekordom.

Ak chcete z jedného skleníka dostať istotu aj chuť, nespoliehajte sa na jedinú odrodu. Oveľa lepšie funguje rozumná skladba – jedna spoľahlivá, jedna chutná a jedna drobnoplodá. Práve takto si najľahšie nájdete vlastné najlepšie rajčiny pre váš skleník, nie pre katalóg.