Presádzanie rastlín: Základné informácie pre začiatočníkov

Ste v pestovaní izbových rastlín začiatočník? Ak ste zmätení kedy čo treba a ako a presádzanie rastlín je pre vás veľkou neznámou, ste na správnom mieste.

V prípade, že patríte medzi začínajúcich pestovateľov izboviek, si treba ujasniť najskôr, čo je presádzanie rastlín. Ide o činnosť, kde vlastne premiestňujete kvet z jedného (zvyčajne menšieho) do druhého (zväčša väčšieho) kvetináča.

Kedy presádzať izbové rastliny

Najlepšie obdobia  sú jar a leto. V podnebí s teplejšími zimami je vhodným obdobím aj jeseň.

Ako často presádzať vaše izbovky

Ešte pred samotným presádzaním by sme mali rastlinu skontrolovať, či naozaj potrebuje presadiť. Niektoré pestované kvety nemajú radi časté presádzanie. Patria medzi ne napríklad bromélie, svokrin jazyk, sukulenty a orchidey. Niektoré treba premiestniť do nového kvetináča každé dva roky a iné to nebudú potrebovať 5-7 rokov. Sukulenty a menšie kaktusy nemajú rozsiahly koreňový systém, takže nepotrebujú časté presádzanie. Ani rastliny, ktoré mierne rastú (napríklad izbová rastlina rastúca pri slabom osvetlení) tiež nepotrebujú druhý kvetináč tak skoro. 

Pokiaľ ide o kríky, stromy a trvalky, záleží to na rastline a veľkosti črepníka, v ktorom rastie. Častým indikátorom presádzania je stav koreňov rastliny. Ak sú koreňové baly príliš preplnené (korene sa začnú ovíjať okolo seba) a nemajú priestor na rozšírenie, rastlina nakoniec bude vykazovať príznaky stresu a môže začať vysychať. 

Akú veľkosť kvetináča zvoliť

Všeobecne platí, že pri presádzaní rastlín treba zvoliť aspoň o centimeter väčší priemer črepníka. Vždy existujú výnimky, ako sú letničky, ktoré rastú iba jednu sezónu alebo dve. Darí sa im vo veľkých alebo malých kvetináčoch. Sukulenty môžu rásť v malých kvetináčoch, pretože ich malé koreňové systémy nezaplnia tak skoro kvetináč.

Nie je dobré dávať kvetom ani omnoho väčšie kvetináče, aké potrebujú. Väčšia nádoba im síce dáva dostatok priestoru na rast, ale na druhej strane môžu byť izbové rastliny touto prebytočnou pôdnou hmotou vystavené nadmernému zalievaniu; tj zostávajú príliš mokré.

Čo sa týka materiálu, väčšina rastlín, interiérových aj krajinných, sa dodáva v plastových kvetináčoch, ktoré zväčša pre rastlinu zo začiatku postačujú. Ostatné typy kvetináčov môžu byť ešte: živica, sklolaminát, keramika, terakota a betón.

V prípade, ak má váš črepník príliš veľké alebo veľa odtokových otvorov, dajte pri presádzaní na ne novinový papier alebo papierové vrecko. Predídete tak vysýpaniu substrátu na podložku kvetináča.

Presádzanie rastlín: Ako na to

Zaistite, aby bola rastlina dobre zaliata 2-4 dni vopred. Kvety nepresádzajte, ak je substrát príliš mokrý, alebo príliš suchý, spôsobí im to totiž stres. Rastlinu vyberte z črepníka. Ak je koreňový bal trochu tesný, jemne zatraste koreňmi, aby sa uvoľnili. Tak sa uvoľní i pôda, ktorá bola v pôvodnom kvetináči a nechcete ju preniesť do nového. Na spodok budúceho kvetináča dajte drenážnu vrstvu, ktorá bude slúžiť pre odtok prebytočnej vody. Dajte trochu substrátu podľa typu presádzanej rastliny, vložte kvet a zasypte zbytkom pôdy. Neplňte kvetináč úplne po vrch a už vôbec substrát nekopcujte. Zálievka by totiž  mohla z črepníka vytekať. Môžete pridať trochu tekutého hnojiva zamiešaného do zálievky.

Po presadení pôdnu zmes dôkladne zalejte. Výnimkou budú sukulenty a kaktusy, ktoré nechajte suché a netreba ich zalievať 2 až 7 dní (v závislosti od typu sukulentných rastlín).