Sršeň ázijský na Slovensku. Hrozba, ktorú netreba podceniť
Včera sme ho videli len na fotkách zo zahraničia. Dnes už môže mať hniezdo na vašej streche. Sršeň ázijský je invazívny druh, ktorý nedá spávať ani vedcom, ani včelárom, pretože môže vážne narušiť nielen našu biodiverzitu, ale i ekonomiku.
Slovensko sa opäť ocitlo v pozore. Dňa 17. marca bol na hornej Nitre potvrdený druhý výskyt sršňa ázijského na našom území. Tento nechcený cudzinec z východu sa tak zaradil medzi invázne druhy, ktoré si pomaly, ale isto razia cestu Európou. A teraz aj našimi záhradami, sadmi a lesmi. „Nález v regióne mimo predpokladaného výskytu potvrdzuje mimoriadnu schopnosť tohto druhu šíriť sa, a to nielen prirodzeným spôsobom, ale aj prostredníctvom ľudských aktivít, ako je preprava tovaru. Tento spôsob šírenia sršňa ázijského z Ázie do Európy bol zaznamenaný už pred 20 rokmi,“ informuje Ministerstvo životného prostredia SR.
Sršeň ázijský na Slovensku sa prvý raz objavil minulý rok v Palárikove. V tom istom roku ho spozorovali i v Rakúsku. Rok predtým jeho výskyt hlásili i v susednom Česku a Maďarsku.
Kto je sršeň ázijský?
Na prvý pohľad pôsobí ako jeho európsky „bratranec“ – nenechajte sa zmiasť. Sršeň ázijský (Vespa velutina) je menší, no agresívnejší a oveľa nebezpečnejší. Kráľovné majú dĺžku 30 mm, samce bývajú o niečo menšie ( 24 mm ) a ostatné jedince merajú okolo 20 mm. V porovnaní so známym sršňom obyčajným (Vespa crabro) má tmavšie sfarbenie a nápadne žlté konce nôh. Pochádza z juhovýchodnej Ázie, no posledné dve dekády si našiel cestu do Francúzska, Talianska Nemecka… a teraz už aj k nám.
Dôvod jeho výskytu mimo prirodzených hraníc? Odpoveď je jednoduchá: človek. Preprava tovaru, preprava rastlín či ovocia – sršeň ázijský sa vezie ako čierny pasažier a obsadzuje nové teritóriá.
Prečo sršeň ázijský na Slovensku predstavuje hrozbu?
Sršeň ázijský nie je len taký obyčajný hmyz. Predstavuje hrozbu pre biodiverzitu a ekonomiku. Jeho obľúbenou pochúťkou sú totiž včely. Jedna kolónia sršňov dokáže za deň zlikvidovať desiatky až stovky včiel. Pre včelárov to znamená obrovské škody. Menej včiel = menej opelenia = menej ovocia a zeleniny. A to už cíti aj spotrebiteľ.
Zasiahnuté môžu byť aj vinohrady, ovocné sady či poľnohospodárstvo. Sršeň nie je vyberavý – loví, kde sa mu zapáči. Navyše, keď sa cíti ohrozený, neváha zaútočiť. A jeho žihadlá sú bolestivé, dokonca nebezpečné pre alergikov.
Hniezdo v záhrade? Nerobte hrdinu
Zaregistrovali ste podozrivý bzukot alebo tmavé hniezdo na vašom pozemku? Nepribližujte sa. Nehádžte kameň. A už vôbec sa nepokúšajte hniezdo zničiť.
Zásah pri výskyte sršňa ázijského musia vykonať odborníci z eradikačného tímu Štátnej ochrany prírody SR. Ich úlohou je nielen bezpečne odstrániť hniezdo, ale aj sledovať šírenie druhu, aby sa zabránilo ďalšiemu nekontrolovateľnému množeniu. A rovnako ochrániť obyvateľov pred ohrozením zdravia a života.
Ako postupovať, keď na sršňa narazíte?
Ministerstvo životného prostredia SR apeluje na občanov, aby v prípade podozrenia na výskyt sršňa ázijského nelenili a túto situáciu nahlásili. Možnosti sú nasledovné:
- Aplikácia Zastav sršňa – rýchla, prehľadná a dostupná v mobilnom telefóne
- Email na adresu srsen@sopsr.sk
- Webový formulár v systéme rýchleho varovania: invaznedruhy.sopsr.sk
Každé hlásenie pomáha odborníkom vytvoriť mapu výskytu a vykonať včasné opatrenia.
Dá sa invázia zastaviť?
Úprimne? Zastaviť úplne nie. Ale dobrá správa je, že môžeme jeho negatívne vplyvy regulovať. Kľúčová je rýchla reakcia, osvetová činnosť a spolupráca medzi odborníkmi, samosprávami a verejnosťou. Podobne ako pri iných inváznych druhoch, ide o preteky s časom.
Aj preto sa Ministerstvo životného prostredia SR spojilo s vedcami zo Slovenska i zo zahraničia, aby vytvorilo manažment a spoločne chránili to najcennejšie – našu prírodu, včely a úrodu.
Malý hmyz, veľký problém
Sršeň ázijský je ako nepozvaný hosť, ktorý sa neplánuje odsťahovať. Nezabúdajme však, že informovaný občan je najlepšou obranou. Sledujme okolie, nahlasujme výskyty a neberme situáciu na ľahkú váhu.
Čím si skôr uvedomíme závažnosť problému, tým väčšiu šancu máme zabrániť tomu, aby sa z našich lúk a záhrad stali tiché zóny bez života. Sršeň ázijský nie je len problém včelárov – je to výzva aj pre nás.