Pri otázke, ako pestovať paradajky na balkóne, rozhoduje menej počet rastlín a viac priestor pre korene, odroda a ochrana pred premočením. Zdroj foto: app.trysoro.com
Paradajky na balkóne vypestujete aj bez záhrady, ak im dáte veľkú nádobu, aspoň 6 hodín slnka denne a pravidelnú zálievku. Pri otázke, ako pestovať paradajky na balkóne, rozhoduje menej počet rastlín a viac priestor pre korene, odroda a ochrana pred premočením.
Najčastejšia chyba je zasadiť tri sadenice do jedného malého balkónového hrantíka. Rastliny síce rýchlo vyrastú, no v horúcom júli preschnú za pár hodín, slabšie kvitnú a plody bývajú drobné. Na bežnom balkóne má zvyčajne lepší výsledok jedna dobre vedená rastlina vo veľkom črepníku než viac prehustených rastlín.
Na veterný alebo menší balkón sú praktické kríčkové paradajky. Dorastajú do určitej výšky, vytvoria viac súkvetí v kratšom čase a nevyžadujú neustále vyštipovanie bočných výhonkov. V ponuke ich nájdete aj pod označením determinantné. Vhodné sú najmä do nádob s objemom 15 až 20 litrov.
Tyčkové paradajky rastú nepretržite, pokiaľ im vyhovuje počasie, a potrebujú pevnú oporu. Vedia rodiť dlho, ale vyžadujú nádobu s objemom aspoň 25 až 30 litrov a pravidelnú starostlivosť. Na otvorenom balkóne vo vyššom poschodí im škodí vietor, ktorý láme stonky a vysušuje listy. Ak nemáte možnosť rastlinu pevne ukotviť, voľte radšej nižšiu kríčkovú odrodu.
Pri prvom pestovaní sú najspoľahlivejšie cherry a koktailové paradajky. Majú menšie plody, ktoré rastlina spravidla ľahšie vyživí aj v nádobe. Veľkoplodé mäsité odrody sú možné, ale citlivejšie reagujú na výkyvy v zálievke a potrebujú viac miesta.
Ak si predpestujete vlastné sadenice, sejte ich približne od konca februára do polovice marca. Príliš skorý výsev bez dostatku svetla vedie k vytiahnutým, slabým rastlinám. Sadenica pripravená na presadenie má pevnú stonku, tmavozelené listy a dobre prerastený koreňový bal, nie nutne kvety.
Na trvalé stanovište ich dajte až po riziku prízemných mrazov. V teplejších chránených polohách Slovenska to býva po polovici mája, na chladnejších miestach a otvorených balkónoch často až v druhej polovici mája. Dôležitejšia než dátum je nočná teplota. Ak pravidelne klesá pod 10 °C, paradajky nerastú dobre a studený vietor ich môže poškodiť.
Sadenice pred výsadbou 7 až 10 dní otužujte. Najprv ich dávajte von na hodinu či dve do polotieňa, potom čas postupne predlžujte. Nevystavte ich hneď celodennému ostrému slnku, pretože listy sa môžu spáliť.
Nádoba musí mať na dne viac odtokových otvorov. Bez nich sa pri dlhšom daždi voda drží pri koreňoch, vytláča vzduch zo substrátu a korene začnú odumierať. Miska pod črepníkom je užitočná, ale po silnom daždi v nej nenechávajte stáť vodu.
Použite kvalitný substrát pre zeleninu alebo univerzálny substrát doplnený vyzretým kompostom. Samotná zemina zo záhrady v črepníku často stvrdne, zle odvádza vodu a môže priniesť zárodky chorôb. Na dno netreba ukladať hrubú vrstvu kamienkov. Nezlepší odtok, iba zmenší priestor pre korene. Dôležité sú odtokové otvory a vzdušný substrát.
Sadenicu vysaďte o 5 až 10 cm hlbšie, než rástla v pôvodnom kvetináči, ak je stonka zdravá a pevná. Na zasypanej časti vytvorí ďalšie korene, ktoré zlepšia príjem vody. Pri kríčkových odrodách nechajte medzi nádobami aspoň 35 až 45 cm, aby listy po daždi rýchlejšie oschli.
Opornú tyč alebo špirálu zapichnite hneď pri výsadbe. Dodatočné zatláčanie do plného črepníka ľahko poškodí korene. Tyčkové paradajky viažte mäkkým pásikom voľne do osmičky – jeden oblúk okolo opory, druhý okolo stonky. Stonka sa tak nezareže ani pri hrubnutí.
Paradajka v nádobe potrebuje rovnomernú vlhkosť, nie striedanie sucha a preliatia. V máji stačí často zálievka každý druhý až tretí deň, počas horúcich letných dní však veľká rastlina v črepníku potrebuje vodu denne. Pri južnej stene kontrolujte substrát aj ráno a podvečer.
Zalievajte priamo ku koreňom, nie po listoch. Mokré listy samy osebe chorobu nespôsobia, ale pri zlom prúdení vzduchu zostávajú dlho vlhké a vytvárajú lepšie podmienky pre hubové infekcie. Vodu dávajte pomaly, aby pretiekla celým koreňovým balom, nie iba po okraji nádoby.
Ak plody praskajú, problém býva najčastejšie v náhlej dávke vody po preschnutí. Rastlina po zálievke prudko natiahne vodu do plodu a šupka to nemusí zvládnuť. Pomáha pravidelný režim a povrch substrátu prekrytý 2 až 3 cm vrstvou slamy, kokosovej drte alebo jemnej kôry. Mulč obmedzí výpar, no nesmie sa tlačiť priamo na stonku.
Čerstvý substrát má živiny zvyčajne na prvé týždne rastu. Približne 3 až 4 týždne po výsadbe začnite prihnojovať hnojivom určeným na plodovú zeleninu podľa dávkovania výrobcu. Pri pestovaní v nádobách je bezpečnejšie prihnojovať slabšie, ale pravidelne, napríklad raz za 7 až 14 dní, než podať veľkú dávku naraz.
Počas rastu listov rastlina potrebuje dusík, ale po nasadení plodov potrebuje aj viac draslíka. Prebytok dusíka spoznáte podľa bujnej, tmavozelenej vňate a malého množstva kvetov či plodov. Vtedy nehnojte ďalším univerzálnym hnojivom len preto, že rastlina vyzerá veľká.
Hnedá suchá škvrna na spodku plodu sa často pripisuje nedostatku vápnika. V nádobe však býva príčinou skôr nepravidelná zálievka, pri ktorej rastlina nevie vápnik z pôdy priebežne prijímať. Najprv upravte vodný režim. Pridávanie rozdrvených škrupín do črepníka problém nevyrieši rýchlo, pretože sa rozkladajú pomaly.
Pri tyčkových paradajkách vylamujte bočné výhonky vyrastajúce v pazuchách listov, kým sú malé. Rastlina potom vedie silu do hlavnej stonky a plodov. Kríčkové odrody nestrihajte rovnako prísne. Veľká časť ich úrody sa vytvára práve na bočných výhonkoch, takže by ste si rezom zbytočne znížili počet plodov.
Na balkóne s malým pohybom vzduchu sa môže stať, že kvety horšie opelia. Počas kvitnutia stačí v suchom počasí jemne poklepať na oporu alebo súkvetie. Nerobte to prudko, aby ste kvety nepolámali.
Odspodu postupne odstráňte listy, ktoré sa dotýkajú substrátu alebo sú trvalo poškodené. Neodstraňujte však naraz veľa zdravých listov. Rastlina ich potrebuje na dozrievanie plodov a prílišný rez ju oslabí. Ak sa objavia tmavé škvrny na listoch, napadnuté časti odstráňte, nenechávajte ich v nádobe a zlepšite vetranie. Pri rýchlom šírení choroby nekompostujte silno napadnutú vňať v domácom komposte.
Vošky sa najprv objavujú na mladých vrcholoch a spodnej strane listov. Pri malom výskyte ich zmyte prúdom vody alebo odstráňte najviac napadnuté výhonky. Rastlinu potom niekoľko dní kontrolujte, pretože vošky sa vracajú rýchlo. Pri použití prípravku vždy dodržte návod, ochrannú lehotu a neaplikujte ho na rozkvitnuté rastliny, keď na nich lieta hmyz.
Na konci leta odstráňte nové kvety a drobné plody, ktoré už pri chladnejšom počasí pravdepodobne nedozrejú. Rastlina tak lepšie vyživí už nasadené paradajky. Sledujte ju denne hlavne v horúčavách – pri balkónovom pestovaní rozhoduje jedna zanedbaná zálievka častejšie než nedostatok skúseností.
Kvety na terasu dokážu zmeniť aj obyčajný vonkajší priestor na miesto, kde budete tráviť každú…
Recenzia robotickej kosačky do svahu: zistite, ktoré parametre rozhodnú o bezpečnej jazde, priľnavosti, inštalácii a…
Naozaj nechtíky lekárske spoľahlivo chránia záhradu pred voškami, slimákmi či ďalšími škodcami? Hoci ich mnohí…
Zistite, kedy presádzať izbové rastliny, ako rozpoznať prerastený kvetináč a aký postup zvoliť, aby sa…
Škvrny od kávy patria medzi najčastejšie dôvody, prečo aj obľúbené hrnčeky po čase strácajú svoj…
Sprievodca obnovou zanedbaného trávnika: zistite, kedy stačí dosiať trávu, kedy pôdu dobre prevzdušniť a ako…