Vajčovská muzika má zostať aj pre ďalšie generácie. Muzikanti spod Ľadonhory pripravujú spoločné CD
Piesne, ktoré sa celé desaťročia odovzdávali medzi muzikantmi vo Vadičovskej doline, dostanú novú podobu. Projekt Muzikanti spod Ľadonhory chce na pripravovanom CD zachytiť nielen staré melódie a texty, ale aj charakteristický spôsob hry a spevu. Časť nákladov na vydanie albumu chcú muzikanti pokryť s pomocou verejnosti.
Ľudová hudba nie je iba repertoár zapísaný v notách. Spolu s piesňami sa z generácie na generáciu prenáša spôsob hry, spevu, frázovanie, temperament aj drobné muzikantské zvláštnosti, ktoré môžu byť pre jednu obec či región charakteristické. A práve takéto dedičstvo sa snažia zachovať muzikanti z Vadičovskej doliny. Pripravujú spoločné CD Muzikanti spod Ľadonhory, ktoré má byť pripomienkou starých muzikantov, ale zároveň nahrávkou pre ľudí, ktorí budú túto hudbu počúvať o niekoľko desaťročí.
Myšlienka nevznikla zo dňa na deň. Ľudová hudba spod Ľadonhory vydala vlastné CD už v roku 2022 a podľa jej predníka Mariana Urbaníka sa stretlo s priaznivým prijatím. S nápadom vytvoriť ďalšiu, tentoraz spoločnú nahrávku s muzikantmi z Vadičova prišiel bývalý člen kapely Ján Vnuk. Mal k dispozícii piesne, texty a melódie, ktoré zozbieral, a vznikla otázka, čo s nimi ďalej. „Aby sa aspoň nejaká časť z nich zachovala, oslovil muzikantov z Vadičovskej doliny a, ako sa hovorí, išli sme do toho,“ približuje Marian Urbaník.
Myšlienka pripraviť CD Muzikanti spod Ľadonhory dozrievala roky
Potrebu zachytiť staré piesne pritom muzikanti cítili už dávnejšie. Realizáciu však odsúvali povinnosti, rodiny, práca aj samotné muzikantské aktivity. „Myšlienku nahrať aspoň časť piesní sme mali už veľmi dávno. Chceli sme, aby sa piesne aj spôsob hry zaznamenali a zostali zachované pre budúce generácie,“ hovorí Urbaník.
Práve slovné spojenie spôsob hry je pri projekte podstatné. Album totiž nemá zachytiť iba samotné piesne. Jeho dôležitou súčasťou sú aj takzvané vajčovské cifry.
Čo sú vajčovské cifry?
V ľudovej hudbe majú jednotlivé regióny, ale neraz dokonca susedné dediny vlastné špecifiká. Pre človeka, ktorý folklór podrobnejšie nepozná, nemusia byť rozdiely na prvé počutie jednoduché na identifikovanie. Muzikanti ich však vnímajú. „Tak ako má každý región či dedina na Slovensku svoj muzikantský a spevácky štýl, máme ho aj my,“ vysvetľuje Urbaník.
Priznáva zároveň, že vajčovskú muziku nie je jednoduché opísať niekomu, kto sa folklóru nevenuje. Rozdiely podľa neho najlepšie poznajú folkloristi a samotní muzikanti. Pre bežného poslucháča má jednoduchšie vysvetlenie: „Buď vám to, takpovediac, sadne do uší, alebo nie.“
Predsa však existujú vlastnosti, ktoré ju charakterizujú. Je rytmická, živelná, spojená s vysokým ladením nástrojov a výrazným spevom.
Urbaník si v tejto súvislosti spomína na úsmevnú situáciu z vystúpenia na Morave. Po koncerte za nimi prišli ľudia z publika so slovami: „Kluci, vy tak krásně hrajete, ale proč tak řvete?“ Táto príhoda podľa neho svojím spôsobom vystihuje temperament miestnej muziky.
Materiálu by bolo na desiatky nahrávok
Jedným z problémov pripravovaného CD nebol nedostatok repertoáru. Práve naopak. Pri príprave muzikanti pracovali aj so staršími zbierkami piesní z Vadičovskej doliny. Urbaník hovorí, že množstvo zachovaného materiálu ich prekvapilo. „Piesní a textov, ktoré by sa dali nahrať v štúdiu, by bolo na desiatky. A to nehovorím o archívoch, ktoré majú ľudia z Vadičovskej doliny zachované vo svojich zápiskoch.“
Na ich uchovávaní sa podľa neho podieľali viacerí miestni folkloristi a muzikanti. Spomína napríklad Petra Surana, bývalého člena Ľudovej hudby spod Ľadonhory, ale aj Kamila Urbaníka, Štefana Urbaníka, Jozefa Pavlusíka či Júliusa Vnuka. Pri takom množstve materiálu nebolo jednoduché rozhodnúť, čo sa na album napokon dostane. „Výber piesní a textov bol pre ich veľké množstvo ťažký. Nakombinovali sme to tak, ako sme to cítili. Sú tam piesne pomalé, ale aj rýchle, takzvané čardášové,“ približuje Urbaník.
Na CD zaznejú aj piesne starých muzikantov
Projekt má aj ďalší rozmer. Niektoré skladby pochádzajú od muzikantov, ktorí už dnes nežijú. Album tak bude určitým prepojením minulých a súčasných generácií. Na nahrávke sa objavia piesne starých muzikantov z Horného aj Dolného Vadičova. Marianovi Urbaníkovi sú mimoriadne blízke tie, ktoré sa spájajú s legendárnym primášom Gašparom Urbaníkom.
Jedna z nich má názov Orie Janko, orie zem a viaže sa k nej spomienka z Urbaníkovho detstva.
Keď ju kedysi hrali starí vajčovskí muzikanti, v kapele im vypomáhal muzikant, ktorý mal pre fajčenie nezvyčajne hlboký hlas. Keď začal spievať, Gašpar Urbaník ho upozornil, aby prestal „bručať ako medveď“. Spieval totiž výrazne nižšie ako ostatní. Aj túto zvláštnosť sa muzikanti rozhodli na pripravovanej nahrávke pripomenúť. Takéto drobné príbehy zároveň ukazujú, že za jednotlivými piesňami nie sú iba melódie a texty. Sú v nich konkrétni ľudia a spomienky na spoločné muzicírovanie.
V štúdiu je to iné ako na svadbe
Na pripravovanej nahrávke sa stretli viacerí muzikanti, ktorí v minulosti spolu hrávali v rôznych formáciách a dodnes sú hudobne aktívni. Nahrať tradičnú ľudovú hudbu v štúdiu však prináša aj jednu komplikáciu. Táto muzika totiž prirodzene žije medzi ľuďmi – na svadbách, oslavách, zábavách či folklórnych podujatiach. Atmosféru živého hrania nie je jednoduché preniesť pred štúdiové mikrofóny. „Tá atmosféra a energia sú úplne iné ako na svadbách či oslavách, ale to naše srdiečko a autentickosť je aj zo štúdia určite cítiť na CD nosiči,“ verí Urbaník.
Husle, ktoré už majú vlastný príbeh
Pre Mariana Urbaníka je pripravovaný projekt aj osobnou záležitosťou. Muzikantstvo má totiž doslova v rodine. „Folklórom a muzikantstvom je prepletený celý môj rodokmeň zo strany maminy aj otca. Obaja sú ešte stále folklórne činní.“ K husliam ho to ťahalo odmalička. Ako trojročný si podľa rozprávania rodičov vystačil s ramienkom na košele namiesto huslí a vareškou namiesto sláčika.
Prvé husle mu kúpil otec. Neskôr dostal nástroj, ktorý pred ním používali starí vajčovskí muzikanti.
„Na nich hrám dodnes, takže doslova držím tú tradíciu a príbehy spred mnohých rokov v rukách,“ hovorí. Má tiež husle po svojom starom otcovi, ktorý bol muzikantom a spevákom. Byť predníkom Ľudovej hudby spod Ľadonhory preto nevníma iba ako muzikantskú pozíciu. „Toto sa ani nedá slovami opísať, čo to pre mňa znamená. Povedal by som, že po Bohu a rodine je to moja ďalšia láska na celý život.“
Bude mať kto pokračovať?
Otázkou zostáva, či budú mať tradičné piesne a vajčovské cifry komu zostať. Urbaník priznáva, že záujem mladých ľudí o folklór podľa jeho pozorovania trochu klesá. Vo Vadičove však stále funguje folklórna skupina, ľudové hudby a pôsobia tam aj muzikanti a folkloristi, ktorí síce oficiálne nevystupujú, no tradícii sa naďalej venujú.
„Verím, že muzikantská tradícia vo Vadičove nezanikne,“ hovorí.
Nádej vidí aj vo vlastnej rodine. Má dve deti a, ako s úsmevom dodáva, muzikantské a spevácke gény sú u nich už teraz „riadne viditeľné“. Ak sa raz rozhodnú pokračovať, podporu od neho budú mať.
Do vzniku CD sa môže zapojiť aj verejnosť
Aby sa pripravovaný album podarilo vydať, muzikanti sa rozhodli osloviť aj verejnosť prostredníctvom crowdfundingovej kampane. Pre podporovateľov to podľa Mariana Urbaníka znamená viac než iba možnosť dostať sa k novému CD. „Tým, že podporia projekt finančne, prakticky sa stanú aj spolupodporovateľmi tradičnej hudby a spolusponzormi,“ vysvetľuje. Vyzbierané financie chcú použiť na náklady spojené s vydaním albumu.
A prečo vôbec vydávať fyzické CD v čase Spotify, YouTube a streamovacích služieb? Aj na to má Urbaník svojskú odpoveď. „Keď sa CD bude páčiť, bude sa počúvať aj v takejto forme. Keď nie, výborne poslúži na balkón na odstrašovanie holubov, aby tam nevysedávali,“ žartuje a dodáva, že verí, že na balkónoch ich napokon uvidí čo najmenej. Za humorom je však vážnejšia myšlienka. Album má zachovať nielen hudbu, ale aj obraz života ľudí, ktorí v tomto kraji žili.
Keď sa Mariana Urbaníka pýtame, čo by si mal z nahrávky odniesť človek, ktorý si ju pustí možno o päťdesiat či sto rokov, odpovedá:
„Že tá hudba a texty vypovedajú o ľuďoch, ktorí v tej dobe žili. Hovoria o tom, ako sa im ťažko žilo, no napriek tomu zostali skromní a pokorní. Ale aj o tom, ako sa vedeli zabávať, žartovať a hlavne o ich láske k tomuto krásnemu kraju.“
Ak chcete pomôcť, aby vajčovské cifry, staré piesne a príbehy muzikantov spod Ľadonhory nezostali iba v spomienkach, projekt môžete podporiť na StartLabe – Vajčovské cifry: Muzikanti spod Ľadonhory
No Comment! Be the first one.