Táto pôda sa používa na pestovanie izboviek

Črepníkové rastliny potrebujú pre svoj rast rôzne druhy substrátov. To, akú zem zvoliť, záleží od konkrétneho druhu. Táto pôda sa môže používať pri pestovaní izbových rastlín.

Každá izbová rastlina vyžaduje živiny, bez ktorých by zahynula. Tie sa skrývajú v pôde. To, aký konkrétny druh jednotlivý kvet potrebuje, závisí od druhu rastliny. Vedomosti, ktoré máme o pôvode rastlinných a o ich klimatických a pôdnych podmienkach, nám pomáhajú pri správnom výbere. Tak napríklad kaktusy a mnohé sukulenty žijúce na suchých a horúcich pustatinách nevyžadujú veľmi výživnú zem. Najlepšie sa im darí v piesočnato-hlinitej. Na rozdiel od rýchlorastúcich druhov rastlín vytvárajúcich veľa zelenej hmoty. Tie  potrebujú výživnú zem.

Táto pôda sa používa na pestovanie izboviek:

Kompostová zemina

Vzniká rozkladom organických látok najrozličnejšieho pôvodu. Kompost si môžete založiť v záhrade na tienistom mieste. Zužitkujú sa v ňom rozličné odpady (pozor na semená burín a choré časti rastlín!), ktoré vrstvíme so zeminou alebo rašelinou do výšky asi 1 metra. Pridáva sa i vápno, fekálie, močovka. Kompost sa má aspoň raz za rok prehodiť, aby sa rovnomerne rozkladal. Vyzretý je asi za tri – štyri roky.

Listovka

Listovka – získate ju rozkladom lístia na kopách. Najkvalitnejšia je buková. Najhoršiu kvalitu má listovka z pagaštanu konského. Pre väčšinu izbových rastlín je to cenná, ľahká, humózna zem.

Vresovka

Vresovka – vzniká rozkladom vresovísk. Ide o veľmi cennú , ľahká zemina, ktorá obsahuje veľmi málo živín. Používa sa pri výsevoch, pri pestovaní napríklad rododendronov.

Ihličnatka

Ihličnatka – vzniká rozkladom z ihličnatých porastov. Jej obsah základných živín je nepatrný, ale má vysoký obsah stopových prvkov a humusu. Je veľmi vzdušná. Používa sa napríklad pri pestovaní rododendronov.

Najčastejšie otázky, ako sa starať o izbové rastliny v zime

Drevené uhlie

Drevené uhlie – po rozdrvení a preosiatí ho je možné využiť ako prímes do zemín pre jemné výsevy, kde je nebezpečenstvo výskytu nákazy plesňami.

Rašelina

Rašelina – získate ju tlením machu rašelinníka alebo kyslých tráv bez prístupu vzduchu. Je zdrojom humusu a prostriedkom na zlepšovanie fyzikálnochemických vlastností zemín a ich zmesí. V ťažkej pôde zvyšuje obsah vzduchu, v ľahkej zase zvyšuje schopnosť zadržiavať vodu. Táto zem nemá výživné látky.

Rašelinník

Rašelinník – je druh machu, ktorý rastie na močariskách. Zbiera sa za zelena a suší. Využitie tejto zeminy nájdu pestovatelia orchideí. Prevzdušňuje a zľahčuje pôdu.

Piesok

Piesok – slúži na odľahčenie pôdy, ako drenáž pri presádzaní rastlín a ako substrát pri zakoreňovaní odrezkov. Najlepší je riečny, kremitý piesok alebo čistá kremitá drvina.

Parenisková zemina

Parenisková zemina – ide o výživnú zeminu, ktorá vzniká vyvezením vrstiev z pareniska na jeseň. Počas roka sa musí aspoň raz prehodiť. Parenisková pôda má byť riadne vyzretá, čo trvá dva-tri roky. Obsahuje veľa dusíka a nerozložených organických látok.

Čarovné kamélie: Tieto nádherné izbovky môžete mať i vy

Väčšina pestovateľov nemá k dispozícii  spomínané zeminy, ale v záhradkárstvach je možnosť kúpiť takzvanú záhradnú zmes, ktorá je obyčajne zmesou kompostu, pareniskovej zeminy a prípadne piesku. Môže sa podľa druhu rastliny upraviť pridaním rašeliny, ihličnatky a podobne.

Ako zistiť, že ste zvolili nesprávny substrát?

Keďže izbové rastliny majú obmedzený objem zeminy, na nesprávnu výživu reagujú rôzne. Napríklad žltnutím, opadaním listov, netvoria sa kvety, alebo sú veľmi malé a podobne. Treba taktiež vedieť, že aj správne zvolená zem sa po čase v kvetináči vyčerpá, preto treba rastlinu presadiť.