Ako pestovať papriku v skleníku bez chýb
Paprika v skleníku potrebuje najmä stabilné teplo, veľa svetla, vzdušnú pôdu a pravidelnú, nie prehnanú zálievku. Ak chcete vedieť, ako pestovať papriku v skleníku tak, aby rastliny nezhadzovali kvety a plody dobre dozreli, rozhodujú prvé týždne po výsadbe.
Skleník predĺži sezónu a chráni papriku pred studenými nocami, dažďom aj vetrom. Zároveň však vytvára riziko prehriatia, vysokej vlhkosti a rýchleho šírenia vošiek či plesní. Preto nestačí rastliny len zasadiť a zalievať.
Kedy sadiť papriku do skleníka
Do nevykurovaného skleníka vysádzajte silné priesady spravidla od konca apríla do polovice mája. Konkrétny termín závisí od regiónu, typu skleníka a počasia. Pôda by mala mať aspoň 15 °C a nočné teploty vnútri by nemali pravidelne klesať pod 10 °C.
V chladnejších oblastiach Slovenska býva bezpečnejší termín v prvej polovici mája. V nízkom fóliovníku alebo v staršom netesnom skleníku rastliny na noc prikryte netkanou textíliou, ak hrozí ochladenie. Paprika po studenom šoku často zastaví rast a neskôr zhodí prvé kvety.
Priesada má mať pred výsadbou približne 6 až 8 pravých listov, pevnú stonku a dobre prekorenený bal. Veľké rastliny s otvorenými kvetmi síce vyzerajú sľubne, po presadení sa však horšie ujímajú. Ak už kvitnú, prvý kvet v rozkonárení môžete odstrániť. Rastlina potom viac energie vloží do koreňov a bočných výhonkov.
Pôda a rozostupy rozhodujú o úrode
Paprika v skleníku vyžaduje humóznu, priepustnú pôdu, ktorá drží primeranú vlahu. V ťažkej, udupanej zemi korene trpia nedostatkom vzduchu. V ľahkej piesočnatej pôde zase rýchlo presychajú a rastlina reaguje opadávaním kvetov alebo deformovanými plodmi.
Pred výsadbou zapracujte do pôdy zrelý kompost. Čerstvý hnoj tesne pred paprikou nepoužívajte. Podporil by bujný rast listov, ale zhoršil by nasadzovanie plodov a zvyšoval riziko problémov s koreňmi. Ak pestujete v tom istom skleníku každý rok, je vhodné aspoň čiastočne vymeniť pôdu alebo pravidelne dopĺňať kompost a meniť miesto výsadby.
Vysádzajte do rovnakej hĺbky, v akej paprika rástla v kvetináči. Na rozdiel od paradajok nemá zmysel sadiť ju hlboko. Koreňový bal dobre zalejte a pôdu okolo rastliny jemne pritlačte.
| Typ papriky | Odporúčaný spon | Poznámka | Nižšie skoré odrody | 35 až 40 cm | Vhodné aj do menšieho skleníka | | Kápia a stredne vysoké odrody | 40 až 45 cm | Potrebujú oporu a viac svetla | | Vysoké odrody na dlhé pestovanie | 45 až 50 cm | Nesaďte príliš husto |
Medzi radmi nechajte aspoň 50 až 60 cm na pohodlný prístup. Príliš hustý porast po daždivom alebo chladnom období zle presychá. Tým sa zvyšuje riziko sivej plesne a listových chorôb.
Teplota, vetranie a opeľovanie
Paprika najlepšie rastie pri dennej teplote približne 22 až 28 °C. Keď teplota v skleníku dlhodobo stúpne nad 30 až 32 °C, peľ stráca životaschopnosť a kvety môžu opadávať. Pri horúcich dňoch preto vetrajte skoro ráno, nie až vtedy, keď sú rastliny zvädnuté.
Otvorte dvere aj strešné okná, ak ich skleník má. Prúdenie vzduchu má byť mierne, nie prudký prievan. Pri teplotách nad 35 °C pomôže vonkajšie tienenie, napríklad tieniaca sieť. Vnútorné tienenie je menej účinné, pretože teplo už ostáva v skleníku.
Paprika je samoopelivá, ale v uzavretom priestore jej pomáha pohyb vzduchu. Počas kvitnutia môžete rastliny za suchého dopoludnia jemne potriasť za oporu alebo špagát. Nerobte to na mokrých rastlinách a nie v najväčšom horúčave. Ak kvety padajú, najprv skontrolujte teplotu, presychanie koreňov a prehnojenie dusíkom. Nedostatok opeľovania nebýva jedinou príčinou.
Zálievka: menej často, ale dôkladne
Paprika má rada rovnomerne vlhkú pôdu. Neznáša však striedanie úplného preschnutia s jednorazovou záplavou vody. Takýto režim podporuje opadávanie kvetov, praskanie plodov a hnilobu konca plodov.
Zalievajte priamo ku koreňom, ideálne ráno. Voda na listoch a večerná zálievka zbytočne zvyšujú vlhkosť vzduchu počas noci. Množstvo vody sa nedá určiť jedným číslom, lebo závisí od veľkosti rastliny, pôdy a počasia. Orientujte sa podľa zeme v hĺbke 3 až 5 cm: má byť vlhká, ale nie mazľavá.
Po výsadbe zalievajte menšími dávkami, kým sa rastliny nezakorenia. Počas tvorby plodov potrebujú viac vody, najmä v horúcich dňoch. Lepšie funguje výdatná zálievka raz za niekoľko dní než každodenné povrchové kropenie. Vrstva slamy, posekanej trávy bez semien alebo iného čistého mulču obmedzí odparovanie a výkyvy vlhkosti.
Hnojenie papriky bez prebytku dusíka
Ak ste pôdu obohatili kompostom, s prvým prihnojovaním počkajte približne dva až tri týždne po výsadbe. Potom použite hnojivo určené na plodovú zeleninu podľa dávkovania výrobcu. Pri paprike je po začiatku kvitnutia dôležitejší draslík než vysoká dávka dusíka. Draslík podporuje tvorbu a vyzrievanie plodov, zatiaľ čo prebytok dusíka vytvára veľké tmavozelené listy na úkor úrody.
Prihnojujte radšej pravidelne v menších dávkach než zriedka a veľa. Ak rastlina rastie bujne, ale má málo kvetov, hnojivo s dusíkom vynechajte a upravte vetranie aj zálievku. Žltnutie spodných listov nemusí automaticky znamenať hladovanie. Môže ísť aj o premokrenie, chladnú pôdu alebo prirodzené starnutie listu.
Hniloba na špičke plodu býva často spájaná len s nedostatkom vápnika. V skleníku však problém častejšie vzniká tým, že korene pri nepravidelnej zálievke nevedia vápnik priebežne prijímať. Najprv stabilizujte zálievku. Dodatočné hnojenie vápnikom má zmysel len vtedy, ak je príčina naozaj v jeho nedostatku.
Vedenie rastlín a zber plodov
Ako pestovať papriku v skleníku? Väčšina z nich potrebuje oporu. K rastline zapichnite kolík pri výsadbe alebo ju veďte na špagáte. Neskoré zapichovanie kolíka môže poškodiť korene. Stonku priväzujte voľne, aby ju úväzok pri hrubnutí nezaškrtil.
Nevylamujte všetky bočné výhonky ako pri paradajkách. Paprika prirodzene tvorí rozkonárený ker a práve na vetvách nesie úrodu. Odstraňujte iba slabé výhonky pri zemi, poškodené listy a výhonky, ktoré zahusťujú stred kra. Pri vysokých odrodách nechajte niekoľko silných hlavných vetiev a priebežne ich vyväzujte.
Plody zbierajte pravidelne. Technicky zrelé zelené papriky môžete oberať, keď dosiahnu typickú veľkosť a sú pevné. Ak ich necháte vyfarbiť do červena, žlta alebo oranžova, zostanú na rastline dlhšie a ďalšie plody sa môžu vyvíjať pomalšie. Pri kratšej sezóne sa preto oplatí časť úrody zbierať priebežne.
Ako pestovať papriku v skleníku bez najčastejších chýb
Vošky sa držia najmä na mladých vrcholoch a spodnej strane listov. Pri prvom výskyte rastliny pravidelne kontrolujte a napadnuté časti osprchujte prúdom vody mimo skleníka. Ak výskyt narastá, použite prípravok povolený pre papriku a presne dodržte údaje na etikete vrátane ochrannej lehoty. Pri aplikácii vetrajte, používajte ochranné pomôcky a nikdy nestriekajte počas najväčšieho tepla.
Sivá pleseň sa objavuje najmä na poranených stonkách, kvetoch a plodoch pri vysokej vlhkosti. Napadnuté časti hneď odstráňte a nekompostujte ich. Potom zlepšite vetranie, obmedzte večernú zálievku a nenechávajte v poraste staré opadané listy.
Ak paprika nerastie, hoci pôda nie je suchá, pozrite sa najprv na nočné teploty a korene. Studená alebo premočená pôda spomaľuje príjem živín. V takej chvíli ďalšia dávka hnojiva problém nevyrieši. Rastlinu nechajte preschnúť, vetrajte s rozumom a pri chladných nociach jej doprajte dočasné prikrytie.
Skleník sa pri paprike oplatí kontrolovať každý deň aspoň krátko. Päť minút vetrania, pohľad na spodné listy a skúška vlhkosti pôdy často zabránia problému, ktorý by sa o týždeň riešil oveľa ťažšie.
No Comment! Be the first one.