Zdroj foto: https://pixabay.com/sk/photos/architektúra-budova-okno-stena-dom-5214053/
Našu víkendovú chatu milujem hlavne na jeseň a v zime. Ticho, studený vzduch, praskanie dreva v piecke a rána s kávou pod dekou. Lenže kto má chatu, veľmi dobre vie, že romantická predstava funguje iba dovtedy, keď je všetko vopred pripravené. Prvé roky sme to podceňovali. Drevo sme zvážali neskoro, nechávali ho prikryté igelitom pri plote a vždy sme si hovorili, že „nejako bude“. No po jednej zime, keď sme mali polovicu dreva vlhkú a zle horelo, sme pochopili, že takto asi nepôjde.
Najväčšiu chybu sme kedysi robili v tom, že sme kúpu alebo zvoz dreva riešili príliš neskoro. Myslela som si, že ho stačí kúpiť na jeseň a uložiť pod strechu. Lenže mokré alebo čerstvé drevo horí zle, dymí a človek ho spotrebuje oveľa viac. Navyše sa piecka rýchlejšie zanáša a teplo v chate vydrží kratšie.
Dnes už drevo pripravujeme priebežne počas celej sezóny. Najlepšie sa nám osvedčilo ukladať ho do vzdušných radov pod prístreškom tak, aby okolo neho mohol cirkulovať vzduch. Nikdy ho úplne nezakrývame igelitom až po zem. Presne to kedysi spôsobilo, že nám drevo začalo vlhnúť a plesnivieť.
Priznám sa, že ručné štiepanie dreva malo zo začiatku svoje čaro. Aspoň prvých dvadsať minút. Potom už väčšinou prišla bolesť chrbta, rúk a zlá nálada (takže väčšina romantických víkendov končila hádkou).
Keď človek pripravuje drevo na celú sezónu, veľmi rýchlo pochopí, že dobré náradie spraví obrovský rozdiel v čase a energii, ktoré tejto činnosti venujete. Práve preto sme začali hľadať praktickejšie možnosti spracovania dreva, no a vtedy som objavila štiepacky na drevo a zistila som, že kvalitná štiepačka na drevo je v tomto prípade doslova „game changer“.
Hlavne pri väčších kusoch alebo tvrdšom dreve je rozdiel naozaj obrovský. Namiesto celodennej driny máme drevo pripravené výrazne rýchlejšie a bez zbytočného trápenia.
Zaujímavé je, že práve drevo nás naučilo väčšiemu plánovaniu aj v iných oblastiach života na chate. Kedysi sme fungovali štýlom „veď to nejako vyriešime“. Dnes už viem, že pri chate to veľmi nefunguje.
Ak človek podcení drevo, pocíti to počas celej zimy. Drevo triedime aj podľa veľkosti, časť nechávame na rýchle kúrenie a časť na dlhšie večerné vykurovanie. Ten pocit, keď viem, že mám na zimu všetko pripravené, je na nezaplatenie.
Nikdy by som nepovedala, aký veľký rozdiel je medzi dobre vysušeným a vlhkým drevom. Kedysi som to považovala za detail, respektíve, kedysi som vôbec netušila, že tam nejaký rozdiel je.
Suché drevo horí pomalšie, vytvára viac tepla a človek ho spotrebuje podstatne menej. Postupne sme si zvykli pripravovať aj malé zásoby dreva priamo vo vnútri chaty. Kedysi sme nanosili pár polien ku piecke a viac sme neriešili. Lenže počas veľmi studených alebo daždivých dní bolo nepríjemné neustále behať von po ďalšie drevo.
Dnes máme pri stene jednoduchý drevený stojan, kde nechávame menšiu rezervu na dva až tri dni. Drevo sa tam zároveň ešte lepšie dosuší a pri kúrení horí oveľa lepšie. Navyše som si všimla, že keď je drevo uložené úhľadne aj vo vnútri, celá chata pôsobí útulnejšie a teplejšie. Možno je to maličkosť, ale práve takéto drobné detaily robia zimné večery na chate oveľa príjemnejšími.
Toto som sa naučila možno až časom. Keď človek pracuje s drevom pravidelne, začne byť menej opatrný. A práve vtedy vznikajú problémy a poranenia.
Odporúčam preto vždy používať rukavice, pevné topánky a dávať si pozor aj pri samotnom ukladaní dreva. Hlavne mokré polená bývajú ťažké a nepríjemne sa prenášajú. Môžu sa vám tiež pošmyknúť a zrazu máte v ruke triesku.
Rovnako dôležité je mať poriadok okolo miesta, kde sa drevo štiepe alebo skladuje. Kedysi sme mali pri chate rozhádzané kusy dreva všade možne a stačilo málo, aby sa niekto potkol.
Zaujímavé je, že dnes už prípravu dreva nevnímam ako nepríjemnú povinnosť. Stala sa prirodzenou súčasťou života na chate.
Ráno si dáme kávu, pustíme si rádio a postupne pripravujeme drevo na ďalšie mesiace. Nie je to nič luxusné ani dokonalé, ale vypneme pri tom hlavu a venujeme tomu maximálne hodinu času (namiesto celých dní v minulosti).
Dnes už viem, že útulná zima na chate nezačína v decembri, ale oveľa skôr. Začína počas jari a leta, keď človek pripravuje drevo, suší ho a postupne myslí na ďalšiu sezónu.
Možno to nie je najzábavnejšia časť chatového života, ale patrí k nemu rovnako ako piecka alebo horúci čaj po prechádzke v snehu.
A úprimne, práve vďaka tomu si dnes zimné víkendy na chate užívame oveľa viac než kedysi.
Sponzorovaný článok
Rajčiaky rastú ako divé, no úroda stále neprichádza? Mnohí záhradkári robia pri pestovaní jednu zásadnú…
Niektorí ju milujú v šaláte, iní z nej pripravujú polievky, nátierky či čerstvé šťavy. Repa…
Pestovanie kivi na Slovensku už nie je žiadna exotika. Táto popínavá rastlina dokáže pri správnej…
Bylinky na okraj záhonu sú čoraz obľúbenejším riešením pre záhradkárov, ktorí chcú spojiť krásu s…
Na mnohých miestach Slovenska sa začala sezóna, na ktorú mnohí čakajú. Samozber jahôd patrí medzi…
Poznáte, aké sú skutočné účinky bazy na naše zdravie? Treba vedieť, nie všetky časti tohto…