Viete, prečo po cibuli plačeme a odkiaľ sa vlastne vzala? Spoznajte zaujímavé fakty o tejto výnimočnej zelenine.
História cibule je dodnes obklopená tajomstvom. Viaceré archeologické nálezy a historické pramene však naznačujú, že jej pôvod treba hľadať v oblasti Prednej Ázie. Predpokladá sa, že práve tu – konkrétne v hornatých oblastiach dnešného Iránu a Afganistanu – rástli jej divoké predchodkyne. Cibuľa bola považovaná za jednu z prvých pestovaných plodín a zohrala dôležitú úlohu v stravovaní už od praveku.
Starí Egypťania jej pripisovali dokonca mystické schopnosti. Vďaka svojmu kruhovému tvaru a vrstvenej štruktúre sa stala symbolom večnosti. Bola prítomná na sviatkoch, slúžila ako ozdoba chrámov a hrobiek a nechýbala ani v pohrebnej výbave faraónov. Verili, že jej vôňa a sila dokážu sprevádzať dušu na jej poslednej ceste.
Aj Rimania neostali pozadu – cibuľa bola neodmysliteľnou súčasťou ich domácností aj poľných výprav. Používali ju nielen ako potravinu, ale aj ako liek na bolesti chrbta, zubov či pomliaždeniny.
Dnes sa na svete vypestuje okolo 35 miliárd kilogramov cibule ročne. Medzi najväčších konzumentov patria Líbyjčania, ktorí v priemere zjedia až 30 kilogramov cibule na osobu za rok – to je takmer kilogram na každého obyvateľa každý dvanásty deň!
Prečo je cibuľa zdravá?
Cibuľa je právom považovaná za jednu z najzdravších druhov zeleniny. Obsahuje totiž množstvo biologicky aktívnych látok a má silné antibakteriálne a protizápalové účinky. Bohatá je najmä na vitamíny C, B6, B9 (kyselina listová) a K, ako aj na draslík, selén, vápnik, meď, mangán, zinok a železo. Mnohé z týchto látok prispievajú k správnej činnosti imunitného systému, podpore trávenia a ochrane srdcovo-cievneho systému.
Veľkým prínosom sú najmä sírové zlúčeniny, ktoré vznikajú pri krájaní cibule a majú účinok podobný prírodnému antibiotiku. Pomáhajú v boji proti infekciám a dokonca sa skúmajú ich potenciálne protirakovinové účinky.
Prečo po cibuli plačeme?
Určite to poznáte – stačí nakrájať pár kúskov cibule a oči sa vám začnú zalievať slzami. Za tento jav môže sírny silicový roztok. Keď sa porušia bunky cibule, uvoľní sa látka, ktorá v kontakte s enzýmom v dužine vytvára dráždivý plyn syn-propantiol-S-oxid. Tento plyn sa dostane do očí, kde reaguje s vodou a vytvára slabú kyselinu sírovú – výsledkom je podráždenie sliznice a slzenie.
Zaujímavosťou je, že tieto slzy majú odlišné chemické zloženie ako tie, ktoré roníme pri smútku. Slzy vyvolané cibuľou obsahujú menej bielkovín a sú čistejšie, zatiaľ čo emocionálne slzy obsahujú viac glukózy, aminokyselín a hormónov.
Aké druhy cibule poznáme?
Cibuľa sa pestuje v mnohých varietach, ktoré sa líšia farbou, chuťou aj účelom použitia:
Žltá cibuľa – najrozšírenejšia a najviac používaná. Má silnú chuť a je ideálna na varenie, pečenie aj dusenie.
Biela cibuľa – jej chuť je jemnejšia, ale stále pikantná. Pri tepelnej úprave sa rýchlo zjemní a hodí sa na prípravu omáčok či restovaných jedál.
Červená cibuľa – vyniká nielen svojou farbou, ale aj sladkastou chuťou. Výborne sa hodí do šalátov a na studenú kuchyňu.
Existujú aj menej známe druhy ako šalotka, perlová cibuľka či jarná (mladá) cibuľka, ktoré obohacujú kuchyne po celom svete.
Tipy a triky s cibuľou
Zapáchajú vám ruky po cibuli? Potrite ich citrónovou šťavou alebo pretrite nerezovým príborom – zápach zmizne.
Chcete chrumkavejšiu opekanú cibuľu? Pred pražením ju jemne poprášte hladkou múkou.
Nepražte cibuľu so soľou. Soľ z nej vyťahuje vodu a pripraví vás o požadovanú chrumkavosť.
Slzíte pri krájaní cibule? Dajte ju na pár minút do chladničky – chlad spomalí uvoľňovanie dráždivých látok.
Nechcete, aby rozkrojená cibuľa vyschla? Potrite odkrojenú časť maslom alebo olejom a uložte ju do uzatvárateľnej nádoby v chladničke.
Cibuľa je jednou z najuniverzálnejších surovín v našich kuchyniach. Nie je len lacná a dostupná, ale aj výnimočne zdravá. Jej história siaha tisíce rokov späť a svoj význam si udržiava dodnes. Či už ju používate do polievok, omáčok, šalátov alebo ako liek, jedno je isté – cibuľa si zaslúži svoje miesto v každej domácnosti.