Pestovanie rastlín pri demencii sa javí ako účinná forma terapie a na ľudské zdravie má niekoľko priaznivých účinkov. Spoznajte akých.
Pestovanie rastlín pri demencii ako forma terapie získava čoraz väčšiu pozornosť v oblasti zdravotnej starostlivosti. Táto činnosť, známa ako hortiterapia, ponúka množstvo výhod, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu kvality života pacientov trpiacich týmto neurodegeneratívnym ochorením.
Stimulácia zmyslov
Jedným z hlavných prínosov pestovania rastlín je stimulácia zmyslov. Farby, vône a textúry rastlín môžu aktivovať spomienky a zlepšiť vnímanie prostredia. Napríklad vôňa levandule má upokojujúci účinok a môže pomôcť pri relaxácii. Dotyk listov alebo pôdy poskytuje hmatové podnety, ktoré môžu byť pre pacientov s demenciou prospešné.
Zlepšenie kognitívnych funkcií
Záhradkárčenie si vyžaduje pozornosť, plánovanie a sledovanie rastu rastlín, čo stimuluje mozgovú činnosť. Tieto aktivity môžu pomôcť udržiavať a zlepšovať kognitívne funkcie, ako sú pamäť a pozornosť. Pravidelná starostlivosť o záhradu tiež poskytuje štruktúru dňa, čo je dôležité pre ľudí s demenciou.
Sociálna interakcia
Záhrada môže slúžiť ako miesto pre spoločné aktivity s rodinou, priateľmi alebo terapeutmi. Spoločné pestovanie rastlín podporuje komunikáciu a posilňuje sociálne väzby. Skupinové záhradkárske aktivity môžu tiež pomôcť pacientom cítiť sa súčasťou komunity a znižovať pocity izolácie.
Zníženie stresu a úzkosti
Jedným z najvýraznejších prínosov záhradkárčenia pre ľudí s demenciou je jeho schopnosť upokojiť myseľ a zmierniť psychické napätie. Pobyt na čerstvom vzduchu, obklopený zeleňou a prírodnými zvukmi, pôsobí na nervový systém upokojujúco. Práve spojenie s prírodou navodzuje u ľudí s demenciou pocit bezpečia a pokoja, čo je dôležité najmä v momentoch, keď zažívajú zmätenosť alebo frustráciu.
Práca s pôdou, sadenie rastlín či jednoduché polievanie predstavujú jemné a opakujúce sa činnosti, ktoré podporujú stav mindfulness – teda vedomého prítomného okamihu. Tento stav pomáha redukovať úzkostné myšlienky, ktoré často vznikajú pri strate orientácie alebo spomienok. Vďaka záhradným aktivitám sa pacient môže sústrediť na „tu a teraz“, bez pocitu tlaku alebo očakávania výkonu.
Záhradníčenie tiež umožňuje vyjadriť emócie, ktoré by inak mohli zostať potlačené. Hoci sa to môže zdať ako nenápadný detail, mnoho ľudí nachádza v starostlivosti o rastliny určitý zmysel – niečo, čo môžu „opatrovať“ a čo rastie vďaka ich úsiliu. Tento proces prináša pocit zodpovednosti a užitočnosti, čím sa prirodzene znižuje úroveň depresívneho naladenia.
Štúdie ukazujú, že práca so zeleňou znižuje hladinu kortizolu – hormónu stresu – v tele. Pravidelné záhradkárske aktivity môžu tak pozitívne ovplyvniť aj fyzické prejavy stresu, ako je zvýšený tep, napäté svaly či poruchy spánku. Mnohí odborníci preto odporúčajú zaradiť hortiterapiu nielen ako doplnok liečby, ale ako súčasť každodenného režimu.
Navyše, ak sú záhradné činnosti vykonávané v skupine, pridáva sa aj ďalší dôležitý aspekt – pocit spolupatričnosti a emocionálnej podpory. Vytvára sa tak bezpečný priestor, kde sa môžu ľudia s demenciou cítiť akceptovaní a pochopení. V kombinácii s prírodným prostredím to vytvára silný nástroj na zvládanie vnútorného napätia a nepokoja.
Zlepšenie motorických schopností a fyzickej kondície
Záhradkárske činnosti, ako je kopanie, sadenie alebo zalievanie, podporujú jemnú aj hrubú motoriku. Tieto aktivity pomáhajú udržiavať fyzickú kondíciu, zlepšujú koordináciu a rovnováhu, čo je dôležité pre prevenciu pádov u starších ľudí.
Podpora reminiscencie
Pestovanie rastlín môže vyvolať spomienky na minulosť, čo je základom reminiscenčnej terapie. Táto forma terapie pomáha pacientom s demenciou spomínať na pozitívne zážitky, čím sa posilňuje ich identita a zlepšuje emocionálny stav. Napríklad vôňa určitých kvetov alebo chuť domácich plodov môže pripomenúť detstvo alebo rodinné tradície.
Príklady z praxe
V rôznych zariadeniach pre seniorov sa hortiterapia stáva súčasťou denného programu. Pacienti sa zapájajú do pestovania byliniek, zeleniny alebo kvetov, čo im prináša radosť a pocit úspechu. Tieto aktivity sú často prispôsobené individuálnym schopnostiam a potrebám pacientov, čím sa zabezpečuje ich bezpečnosť a pohodlie.
Pestovanie rastlín pri demencii ako terapeutická aktivita ponúka množstvo výhod pre ľudí s demenciou. Stimulácia zmyslov, zlepšenie kognitívnych funkcií, podpora sociálnej interakcie, zníženie stresu, zlepšenie motoriky a podpora reminiscencie sú len niektoré z pozitívnych účinkov tejto činnosti. Zaradenie hortiterapie do starostlivosti o pacientov s demenciou môže výrazne prispieť k zlepšeniu ich kvality života.